All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

4.39 Máme človeka držať pri živote za každú cenu?

Koniec života

Nie, liečba má byť primeraná cieľu, ktorý sa snažíme dosiahnuť. Každý pacient má právo na štandardnú starostlivosť, ako napríklad jedlo a nápoj. Samozrejme, takúto starostlivosť má vždy dostať každý. Napríklad aj rany by sa mali ošetriť a obviazať. Nie je však vždy možné poskytnúť veľmi nákladnú alebo radikálnu liečbu, ktorá by bola neprimeraná.

Život sme dostali od Boha a vieme, že jedného dňa zomrieme. Je skutočne kresťanské dôverovať Bohu a pripraviť sa na smrť, ktorú však sami nevyhľadávame namiesto toho, aby sme sa utiekali k liečbe za každú cenu, ktorá je neprimeraná.

> Viac sa dočítaš v knihe

Nie za každú cenu: neprimerane drahé alebo komplikované liečebné postupy nie sú povinné. Bežnú starostlivosť však treba poskytovať až do chvíle smrti.

Múdrosť Cirkvi

Čo zakazuje piate prikázanie?

Piate prikázanie zakazuje ako záväzne protirečiace morálnemu zákonu:

  • priamu a úmyselnú vraždu a spoluprácu pri nej;
  • priamy potrat, chcený ako cieľ alebo prostriedok, ako aj pomáhanie pri ňom, a to pod trestom exkomunikácie, lebo ľudskú bytosť treba už od jej počatia absolútne rešpektovať a chrániť v jej neporušiteľnosti;
  • priamu eutanáziu, ktorá spočíva v usmrtení – či už činom, alebo zanedbaním povinného konania – osôb telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich;
  • samovraždu a úmyselnú spoluprácu pri nej, lebo je ťažkou urážkou pravej lásky k Bohu, k sebe samému a k blížnemu. Príslušná zodpovednosť sa môže zväčšiť pre pohoršenie alebo ju môžu zmenšiť osobitné psychické poruchy či veľký strach. [KKKC 470]

Aké liečebné procedúry sú dovolené, keď sa smrť pokladá za veľmi blízku?

Nemôže sa oprávnene prerušiť liečenie, ktoré sa má zvyčajne poskytovať chorej osobe. Je však oprávnené používanie utišujúcich liekov, ak nie sú zamerané na smrť, a odmietnutie „liečby za každú cenu“, čiže použitia neúmerných liečebných prostriedkov bez odôvodnenej nádeje na pozitívny výsledok. [KKKC 471]

Je prípustná eutanázia?

Aktívne spôsobenie smrti je v každom prípade previnením proti prikázaniu „Nezabiješ" (Ex 20,13). Naopak, stáť nablízku človeku pri jeho odchode z tohto sveta je dokonca prikázaním ľudskosti.

Pojmy aktívna asistencia pri umieraní a pasívna pomoc pri umieraní často vnášajú do diskusie nejasnosti. Ide vlastne o to, či niekto zomierajúceho človeka aktívne usmrtil, alebo ho nechal zomrieť. Ten, kto pomáha človeku k smrti pri takzvanej aktívnej asistencii pri umieraní, prehrešuje sa proti piatemu prikázaniu. Ten, kto pomáha človeku pri zomieraní v zmysle takzvanej pasívnej pomoci pri umieraní, nasleduje prikázanie lásky k blížnemu. V tomto prípade, keď je stanovená pacientova istá smrť, upúšťa sa od mimoriadnych medicínskych opatrení, ktoré nemajú nijaký vplyv na výsledok. Toto rozhodnutie musí urobiť sám pacient, prípadne musí dať k nemu vopred záväzný pokyn. V prípade, že už nie je schopný sám to urobiť, musí jeho vyslovenú alebo predpokladanú vôľu uskutočniť splnomocnený zástupca. Starostlivosť o zomierajúceho nesmie byť nikdy prerušená. To je prikázanie lásky k blížnemu a milosrdenstva. Je žiaduce a zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti, aby sa pacientovi podávali lieky zmierňujúce bolesť, a to aj za cenu nebezpečenstva, že sa tým skráti jeho život. Použitie týchto prostriedkov však nesmie cielene smerovať k smrti ani slúžiť ako prostriedok k usmrteniu. [Youcat 382]

Toto hovoria pápeži

Správnou odpoveďou na utrpenie, ktoré sprevádza koniec života, je láskavá starostlivosť a sprevádzanie na ceste k smrti – najmä s pomocou paliatívnej starostlivosti – a nie „asistovaná samovražda“… [Mnohí] ľudia sa potrebujú pripraviť alebo potrebujú povzbudenie k ochote nehľadieť na čas a peniaze pri láskavej starostlivosti o ťažko chorých a zomierajúcich. [Pápež Benedikt, stretnutie s viedenskými úradníkmi, 7. septembra 2007]