All Questions
prev
Predchádzajúce:1.32 Ako pôsobí Duch Svätý? Potrebujem ho?
next
Ďalej:1.34 Stvoril Boh aj zlo? Ako to súvisí s mojimi hriechmi?

1.33 Boh je jeden a zároveň sú traja. Dáva to vôbec zmysel?

Čo robí Duch Svätý?

Boh jestvuje ako OtecSyn a Duch Svätý. Predstava Trojice znamená, že jeden Boh je pred nami prítomný troma rozličnými spôsobmi, konkrétne ako tri osoby, ktoré nás veľmi milujú.

Milujúci vzťah medzi troma osobami Trojice nám ukazuje, aký je vo svojej podstate Boh: láska. Nikdy však úplne nepochopíme toto tajomstvo.

V troch Osobách sa Boh delí o lásku medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Aj s tebou sa chce podeliť o lásku!
Múdrosť Cirkvi

Možno tajomstvo Najsvätejšej Trojice poznať iba samým ľudským rozumom?

Boh zanechal určité stopy svojho trojičného bytia v stvorení a v Starom zákone. Ale hĺbka jeho bytia ako Najsvätejšej Trojice je tajomstvo, ktoré je nedostupné iba samému ľudskému rozumu a pred vtelením Božieho Syna a zoslaním Ducha Svätého aj viere Izraela. Toto tajomstvo zjavil Ježiš Kristus a ono je prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery. [KKKC 45]

Čo nám Ježiš Kristus zjavuje o tajomstve Otca?

Ježiš Kristus nám zjavuje, že Boh je „Otec“ nie iba ako Stvoriteľ sveta a človeka, ale najmä preto, že vo svojom lone večne plodí Syna, ktorý je Slovo, „odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“(Hebr 1,3). [KKKC 46]

Kto je Duch Svätý, ktorého nám zjavil Ježiš Kristus?

Duch Svätý je tretia osoba Najsvätejšej Trojice. Je jeden a rovnaký Boh s Otcom a Synom. „Vychádza z Otca“(Jn 15,26), ktorý ako počiatok bez počiatku je pôvodom celého trojičného života. A vychádza aj zo Syna (Filioque), pretože aj to, že Duch vychádza zo Syna, má Syn večne od Otca. Poslaný Otcom a vtelený Synom, Duch Svätý vedie Cirkev k poznaniu „plnej pravdy“ (Jn 16,13). [KKKC 47]

Ako Cirkev vyjadruje svoju trojičnú vieru?

Cirkev vyjadruje svoju trojičnú vieru tak, že vyznáva jedného Boha v troch osobách: Otca i Syna i Ducha Svätého. Tri božské osoby sú Jeden Boh, lebo každá z nich je totožná s plnosťou jednej a nedeliteľnej Božej prirodzenosti. Božské osoby sa skutočne medzi sebou odlišujú vzťahmi, ktoré ich dávajú do vzájomnej súvislosti: Otec plodí Syna, Syn je plodený Otcom, Duch Svätý vychádza z Otca i Syna. [KKKC 48]

Ako konajú tri božské osoby?

Božské osoby, neoddeliteľné vo svojej jedinej podstate, sú neoddeliteľné aj vo svojom konaní: Trojica má len jedno a to isté konanie. Ale v spoločnom Božom konaní každá osoba je prítomná spôsobom, ktorý je jej v Trojici vlastný.

„Ó, môj Bože, Trojica, ktorej sa klaniam…, upokoj moju dušu. Urob z nej svoje nebo, svoj obľúbený príbytok a miesto svojho odpočinku. Nech ťa tam nikdy nenechám samu, ale nach som tam úplne celá, úplne bdelá vo svojej viere, celá v adorácii, úplne odovzdaná tvojmu stvoriteľskému pôsobeniu.“ (blahoslavená Alžbeta od Trojice)

[KKKC 49]

Veríme v jedného Boha alebo v troch bohov?

Veríme v jedného Boha v troch osobách (Trojica). „Boh nie je samota, ale dokonalé spoločenstvo“(Benedikt XVI., 22. mája 2005)    

Kresťania sa nemodlia k trom rôznym bohom, ale k jedinému Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. To, že je Boh trojjediný, vieme od Ježiša Krista: On, Syn, hovorí o svojom Otcovi na nebesiach („Ja a Otec sme jedno“, Jn 10,30). Modlí sa k nemu a dáva nám svojho Ducha Svätého, ktorý je láskou Otca a Syna. Preto sme boli pokrstení v „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“(M128, 19). [Youcat 35]

Možno logicky dokázať, že Boh je trojjediný?

Nie, Božia trojjedinosť (Trojica) je tajomstvo. O Bohu v troch osobách vieme len vďaka Ježišovi Kristovi.   

Ľudia nedokážu odhaliť tajomstvo Božej Trojice prostriedkami vlastného rozumu. Pokiaľ však prijmú Božie zjavenie v Ježišovi Kristovi, poznávajú racionálne dôvody tohto tajomstva. Keby bol Boh sám a osamelý, nemohol by milovať od večnosti. Osvietení Ježišom objavujeme už v Starom zákone (napr. Gn 1, 2; 18, 2; 2 Sam 23, 2), ba dokonca v celom stvorení stopy Božej Trojice. [Youcat 36]

Prečo nazývame Boha „Otcom“?

Boha uctievame ako Otca preto, lebo je Stvoriteľom a láskyplne sa ujíma svojho stvorenia. Ježiš, Boží Syn, nás učí hľadieť na jeho Otca ako na nášho Otca a oslovovať ho ,,Otče náš“.    

Mnohé náboženstvá vzývajú boha ako „otca". Starozákonní Izraeliti nazývali Boha Otcom (Dt 32, 6; Mal 2, 10) s vedomím, že je aj ako matka (Iz 66, 13). V ľudskej skúsenosti predstavujú otec a matka pôvod a autoritu, bezpečie a ochranu. V Ježišovi Kristovi poznávame, aký je skutočne Boh ako Otec: „Kto vidí mňa, vidí Otca“(Jn 14, 9). V podobenstve o stratenom synovi sa Ježiš dotýka najhlbšej ľudskej túžby po milosrdnom otcovi. [Youcat 37]

Kto je „Duch Svätý“?

Duch Svätý je tretia osoba Najsvätejšej Trojice  a má rovnakú božskú veľkosť ako Otec a Syn.    

Ak v sebe objavíme Božiu skutočnosť, máme do činenia s pôsobením Ducha Svätého. Boh poslal „do našich sŕdc Ducha svojho Syna“(Gal 4, 6), aby celkom naplnil naše srdce. Kresťan nachádza v Duchu Svätom hlbokú radosť, vnútorný pokoj a slobodu. „Nedostali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: ,Abba, Otče!‘“(porov. Rim 8,15). V Duchu Svätom, ktorého prijímame vo sviatosti krstu a birmovania , smieme Bohu hovoriť „Otec“. [Youcat 38]

Je Ježiš Boh? Patrí do Najsvätejšej Trojice?

Ježiš Nazaretský je Syn, druhá božská osoba, ku ktorej sa obraciame, keď sa modlíme: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“(Mt 28, 19).    

Buď bol Ježiš podvodník, keď o sebe povedal, že je Pánom nad sobotou a keď neodmietal oslovenie „Pán", ktoré prislúchalo len Bohu, alebo bol skutočne Boh. K pohoršeniu došlo v okamihu, keď začal odpúšťať hriechy. Tým sa v očiach svojich súčasníkov dopustil smrteľného previnenia. Vďaka zázrakom a mocným činom, ktoré konal, ale predovšetkým vďaka zmŕtvychvstaniu učeníci spoznali, kým Ježiš naozaj je, a začali ho uctievať ako Pána. Taká je i viera Cirkvi. [Youcat 39]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Uznávame Boha a Syna, jeho Logos (Slovo), a Ducha Svätého, podstatne zjednotených – Otec, Syn, Duch – pretože Syn je Intelekt, Rozum, Múdrosť Otca a Duch vyžarovaním ako svetlo z ohňa. [Athenagoras, Prosba za kresťanov, kap. 24 (PG 6, 945)]