All Questions
prev
Predchádzajúce:1.35 Ak je Boh všemohúci, prečo sa stávajú katastrofy? Prečo existuje zlo?
next
Ďalej:1.37 Priblížime sa utrpením k Bohu?

1.36 Je Božia vôľa, aby ľudia umierali?

Zlo a utrpenie

V pôvodnom Božom pláne nebola smrť. Smrť sa stala súčasťou ľudského života ako dôsledok hriechu, ktorý spáchali prví ľudia. Spáchaním dedičného hriechu odmietli Boha. Boh však chce, aby sme žili večne. Žiť večne na tomto svete, plnom nešťastia a utrpenia, by ani náhodou nebolo pekné! Ježiš prišiel na svet, zomrel na kríži a Boh ho vzkriesil, aby odčinil dôsledky prvého hriechu.

Vďaka Ježišovi môžeme po našej smrti žiť večne v nebi. Nebo môžeme dosiahnuť nasledovaním Ježiša a tým, že budeme žiť v milujúcom vzťahu s Bohom a inými ľuďmi.

Smrť nie je to, čo pre nás chcel Boh. Prišla na svet s hriechom. Všetci zomrieme, ale skrze Ježišovo vzkriesenie môžeme žiť večne.
Múdrosť Cirkvi

Ak je Boh všemohúci a prozreteľný, prečo potom jestvuje zlo?

Na túto otázku, takú bolestnú a tajomnú, môže dať odpoveď iba kresťanská viera ako celok. Boh nie je nijako, ani priamo, ani nepriamo, príčinou zla. Boh objasňuje tajomstvo zla vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad tým veľkým morálnym zlom, ktorým je hriech ľudí a ktoré je koreňom iných ziel. [KKKC 57]

Prečo Boh dopúšťa zlo?

Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj zo samého zla nevyvodil dobro. Boh to už obdivuhodne uskutočnil pri príležitosti Kristovej smrti a jeho zmŕtvychvstania, lebo z najväčšieho morálneho zla, zo zabitia svojho Syna, vyvodil najväčšie dobro: Kristovo oslávenie a naše vykúpenie. [KKKC 58]

Čo znamená umrieť v Ježišovi Kristovi?

Umrieť v Ježišovi Kristovi znamená umrieť v Božej milosti, bez smrteľného hriechu. Veriaci v Krista, nasledujúc jeho príklad, môže svoju smrť premeniť na úkon poslušnosti a lásky voči Otcovi. „Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť.“(2 Tim 2,11) [KKKC 206]

Ako nám Ježiš pomáha pri zomieraní, ak mu dôverujeme?

Ježiš nám prichádza v ústrety a vedie nás k večnému životu. „Nepríde si ma vziať smrť, ale Boh“(sv. Terézia z Lisieux).    

Pri pohľade na Ježišovo utrpenie a zomieranie môže byť aj naše zomieranie ľahšie. Môžeme povedať Otcovi „áno" a tak mu prejaviť svoju dôveru a lásku, ako to urobil Ježiš v Getsemanskej záhrade. Takýto postoj sa nazýva „duchovná obeta“: zomierajúci sa zjednocuje s Ježišovou obetou na kríži. Kto umiera v dôvere v Boha a v pokoji s ľuďmi, kto teda nemá ťažký hriech, je na ceste ku spoločenstvu so zmŕtvychvstalým Kristom. Naše umieranie nám nedovolí padnúť hlbšie ako do jeho náručia. Umierajúci sa nevydáva na cestu, ktorá nevedie nikam, ale sa vracia domov, do Božej lásky, v ktorej bol stvorený. [Youcat 155]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Veď Boh nás nielenže stvoril z ničoho, ale dal nám v slobode, z milosti Slova, život v súlade s Bohom. Ale pretože ľudia odmietli večné veci a dali na radu Boha, obrátili sa k škodlivostiam a stali sa pôvodcami vlastného porušenia v smrti.  [sv. Atanáz, Úvaha o vtelení Slova, kap. 5 (PG 25, 104)]