All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

3.39 Ako sa správne spovedať?

Sviatosti

Priprav sa najprv tým, že požiadaš Boha o pomoc pri rozlišovaní toho, čo je v tvojom živote zlé a hriešne. Potom choď za kňazom a požiadaj ho o požehnanie, aby si sa vyznal/-a dobre. Presne, jasne a úplne vyznaj spáchané hriechy. Kňaz ti potom poradí a udelí skutok pokánia. Vďaka aplikácii #TwGOD si môžeš kedykoľvek prejsť štruktúru spovede. Nájdeš ju v sekcii, ktorá obsahuje modlitby pre kňazov.

Kňaz ti potom dá rozhrešenie (Božie odpustenie). V tej chvíli ti Boh odpúšťa všetky spáchané a oľutované hriechy. To znamená, že z teba boli hriechy jednoducho zmyté a ty môžeš pokračovať v kresťanskom živote.

> Viac sa dočítaš v knihe

Ak sa chceš dobre vyspovedať, modli sa, aby si spoznal/-a svoje hriechy a povedz kňazovi pravdu. Boh Ti v rozhrešení kňaza naozaj odpúšťa.

Múdrosť Cirkvi

Aké sú podstatné prvky sviatosti zmierenia?

Podstatné prvky sviatosti zmierenia sú dva: úkony človeka, ktorý sa obracia pôsobením Ducha Svätého, a rozhrešenie zo strany kňaza, ktorý v Kristovom mene udeľuje odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia. [KKKC 302]

Je spovedník viazaný tajomstvom?

Vzhľadom na posvätnosť a veľkosť tejto služby, ako aj na úctu, aká patrí ľudskej osobe, každý spovedník je povinný, bez akejkoľvek výnimky a pod veľmi prísnymi trestami, zachovať spovedné tajomstvo, t. j. absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov poznaných v spovedi. [KKKC 309]

Ako nazývame sviatosť zmierenia?

Sviatosť zmierenia sa nazýva tiež sviatosťou pokánia, odpustenia, obrátenia alebo spoveďou. [Youcat 225]

Máme krst, ktorý nás zmieruje s Bohom. Prečo teda potrebujeme aj sviatosť zmierenia?

Krst nás síce oslobodzuje z moci hriechu a smrti a uvádza nás do nového života Božích detí, ale neoslobodzuje nás od ľudskej slabosti a od náklonnosti k hriechu. Preto sa potrebujeme znovu a znovu uzmierovať s Bohom. Túto možnosť nám poskytuje sviatosť zmierenia.

Spovedať sa nie je „in“; možno je to i ťažké a na začiatku si to vyžaduje veľké premáhame. Ale skutočnosť, že môžeme v živote vždy začať znovu – skutočne nanovo – je jednou z najväčších milostí: začíname nezaťažení, bez hypoték zo včerajška, prijatí s láskou a vybavení novou silou. Boh je milosrdný a túžobne si želá, aby sme jeho milosrdenstvo skutočne využili. Ten, kto oľutoval svoje hriechy a vyznal ich, otvára novú, čistú stránku v knihe svojho života. [Youcat 226]

Kto ustanovil sviatosť zmierenia?

Sviatosť zmierenia ustanovil sám Ježiš, keď sa na veľkonočnú nedeľu zjavil svojim apoštolom a vyzval ich: „Prijmite Ducha Svätého.  „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,23).

Ježiš nikde krajšie nevysvetlil podstatu sviatosti zmierenia ako v podobenstve o milosrdnom otcovi. Blúdime a strácame smer, sme v koncoch. Ale náš Otec na nás čaká s veľkou, ba nekonečnou túžbou. Odpúšťa nám, keď sa k nemu navraciame, zakaždým nás nanovo prijíma, zakaždým nám odpúšťa hriechy. Ježiš odpustil hriechy mnohým ľuďom; bolo to preňho dôležitejšie ako robiť zázraky. Tým predznamenával prichádzajúce Božie kráľovstvo, v ktorom budú vyliečené všetky rany a zotrené všetky slzy. Moc Ducha Svätého, ktorou Ježiš odpúšťal hriechy, odovzdal svojim apoštolom. Keď pôjdeme za kňazom a s ľútosťou vyznáme svoje hriechy, padneme do náručia nášmu nebeskému Otcovi. [Youcat 227]

Kto môže odpúšťať hriechy?

Mnohí hovoria: Vybavím si to s Bohom osobne, nepotrebujem na to kňaza! Boh to však chce inak. On nás totiž pozná. Utekáme pred svojimi hriechmi a radi zametáme veci pod koberec. Preto Boh chce, aby sme svoje hriechy vyslovili a vyznali ich z tváre do tváre. Z toho dôvodu sa na kňazov vzťahujú Ježišove slová:

„Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,23).  [Youcat 228]

Ktoré hriechy musím vyznať?

Za normálnych podmienok môžu byť všetky smrteľné hriechy, ktoré si v dôkladnom spytovaní svedomia pripomenieme a z ktorých sme sa zatiaľ ešte nespovedali, odpustené len vo sviatostnej individuálnej spovedi.

Pred sviatosťou zmierenia človek samozrejme bojuje s určitými zábranami. Prekonať ich, to je prvý krok k vnútornému uzdraveniu. Často nám pomôže, ak pomyslíme na to, že dokonca aj pápež musí nazbierať odvahu a priznať Bohu pred iným kňazom svoje chyby a slabosti. Len v situáciách existenčného ohrozenia (napríklad vo vojne, pri leteckom útoku alebo keď sa nejaká skupina ľudí ocitne v nebezpečenstve smrti) môže kňaz udeliť rozhrešenie aj skupine ľudí bez toho, aby predtým vypočul ich individuálne vyznania hriechov (tzv. generálna absolúcia – všeobecné rozhrešenie). Pokiaľ sa však niekto potrebuje vyznať zo smrteľných hriechov, je potrebné, aby to pri najbližšej príležitosti urobil v osobnej sviatosti zmierenia. [Youcat 233]

Kedy je človek povinný vyspovedať sa zo svojich smrteľných hriechov? Ako často by mal pristupovať k sviatosti zmierenia?

Keď človek dosiahne vek, v ktorom je schopný rozlišovať, je povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich smrteľných hriechov. Cirkev naliehavo nabáda veriacich vyspovedať sa aspoň raz do roka. V každom prípade má človek pristúpiť k sviatosti zmierenia pred svätým prijímaním, pokiaľ si je vedomý smrteľného hriechu.  

Ak Cirkev hovorí o „veku schopnom rozlišovať‘, má tým na mysli vek, keď človek dokáže používať svoj rozum natoľko, že vie bezpečne rozlišovať dobro od zla. [Youcat 234]

Existujú také závažné hriechy, ktoré by kňaz nemohol rozhrešiť?

Existujú hriechy, ktorými sa človek úplne odvráti od Boha a zároveň pre ich závažnosť podľahne exkomunikácii. Rozhrešenie tých skutkov, na ktoré sa vzťahuje „exkomunikácia“, môže udeliť iba biskup alebo ním poverený kňaz, a v niektorých výnimočných prípadoch dokonca iba pápež. V prípade nebezpečenstva smrti môže udeliť rozhrešenie od hriechu a od exkomunikácie každý kňaz.  

Katolík, ktorý by sa napríklad dopustil vraždy alebo by sa aktívne podieľal na umelom potrate, sa automaticky sám vylučuje zo sviatostného spoločenstva; Cirkev tento stav len potvrdzuje. Cieľom exkomunikácie je, aby sa hriešnik polepšil a vrátil sa na správnu cestu. [Youcat 237]

Môže kňaz prezradiť niečo z toho, čo sa dozvedel vo sviatosti zmierenia?

Nie, za nijakých okolností. Spovedné tajomstvo má absolútnu platnosť. Každý kňaz by bol exkomunikovaný, keby prezradil niekomu inému čokoľvek z toho, čo sa dozvedel vo sviatosti zmierenia. Dokonca ani polícii nesmie nič prezradiť alebo naznačiť. Sotva by kňaz bral niečo iné tak vážne ako práve spovedné tajomstvo. Poznáme kňazov, ktorí radšej podstúpili mučenie a smrť, než by ho porušili. Preto môžeme vo sviatosti zmierenia hovoriť celkom otvorene a s pokojom zveriť kňazovi úplne všetko, pretože jeho jedinou úlohou v tomto okamihu je byť „Božím uchom“. [Youcat 238]

Toto hovoria cirkevní otcovia

„Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov… určite bude žiť, nezomrie,“ (Ez 18,21); a ďalej „Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil.“ (Ez 33,11). Pokánie je teda „život“, keďže mu Boh dáva prednosť pred smrťou. Toto pokánie, milý hriešnik, mne podobný… ponáhľaj sa ho prijať tak, ako stroskotanec na mori vďačne prijíma kus dreva. To ťa vytiahne, zmietaného vlnami hriechu, z hlbín a dovedie ťa do prístavu Božej láskavosti. [Tertulián, O pokání, kap. 4 (PL 1, 1233)]