All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:
soldaten

4.44 Môžu sa kresťania prihlásiť do armády alebo viesť vojny?

Spoločnosť a spoločenstvo

Je kresťanské pomáhať pri dosahovaní mieru a bezpečnosti. Toto je osobitnou úlohou armády. Násilie, ku ktorému sa vojaci niekedy musia uchýliť je ospravedlniteľné v prípade neodvratnej hrozby, ak neexistuje iné riešenie a jeho miera je primeraná dosahovanému cieľu.

Pápež Ján Pavol II v roku 2003 povedal: „Vojne sa nemožno vždy vyhnúť. Vždy je však porážkou ľudstva.“

> Viac sa dočítaš v knihe

Pracovať na mieri a spravodlivosti je kresťanské. Vojna je niekedy neodvratná, no pre ľudstvo je vždy porážkou.

Múdrosť Cirkvi

Čo Pán vyžaduje od každej osoby vzhľadom na pokoj?

Pán vyhlasuje za „blahoslavených tých, čo šíria pokoj“ (Mt 5,9), vyžaduje pokoj srdca a poukazuje na nemorálnosť hnevu, ktorý je túžbou po pomste za podstúpené zlo, a nenávisti, ktorá vedie človeka k túžbe po zle pre blížneho. Ak sú tieto vnútorné postoje vo veľmi dôležitých veciach dobrovoľné a človek ich schvaľuje, sú ťažkými hriechmi proti láske. [KKKC 480]

Čo si vyžaduje mier vo svete?

Mier vo svete si vyžaduje spravodlivé rozdelenie a ochranu osobných dobier, slobodnú komunikáciu medzi ľuďmi, rešpektovanie dôstojnosti osôb a národov a vytrvalé pestovanie spravodlivosti a bratstva. [KKKC 482]

Keď hrozí vojna, komu prináleží dôsledné hodnotenie podmienok na použitie vojenskej sily?

Dôsledné hodnotenie podmienok na použitie vojenskej sily prináleží rozvážnemu úsudku tých, ktorí vládnu. Oni majú aj právo uložiť občanom povinnosť národnej obrany pri rešpektovaní osobného práva na výhradu svedomia. Toto právo treba uplatniť inou formou služby ľudskej spoločnosti. [KKKC 484]

Čo si vyžaduje morálny zákon v prípade vojny?

Morálny zákon zostáva stále platný, aj v prípade vojny. Vyžaduje, aby sa ľudsky zaobchádzalo s nebojujúcimi, ranenými vojakmi a zajatcami. Akcie, ktoré sa vedome a dobrovoľne podnikajú proti právu národov, ako aj nariadenia, ktoré ich prikazujú, sú zločinmi, ktoré slepá poslušnosť nemôže ospravedlniť. Treba odsúdiť masové ničenia, ako aj vyhladenie určitého národa alebo národnostnej menšiny. Sú to veľmi ťažké hriechy a je morálnou povinnosťou vzoprieť sa rozkazom toho, kto ich nariaďuje. [KKKC 485]

Čo treba urobiť, aby sa vyhlo vojne?

Treba urobiť všetko, čo je rozumne možné, aby sa v každom prípade vyhlo vojne, a to pre zlo a nespravodlivosti, ktoré vojna zapríčiňuje. Osobitne sa treba vyhýbať takému hromadeniu zbraní a obchodovaniu s nimi, ktoré nie sú náležite upravené zákonitou verejnou mocou; nespravodlivostiam, najmä ekonomického a sociálneho rázu; etnickým a náboženským diskrimináciám; závisti, nedôvere, pýche a duchu pomsty. Všetko, čo sa robí na odstránenie týchto a iných neporiadkov, pomáha budovať mier a vyvarovať sa vojne. [KKKC 486]

Čo je mier?

Mier je dôsledok spravodlivosti a znak skutočnej lásky. Tam, kde je mier, môže „každé stvorenie nájsť v dobrom poriadku pokoj“ (sv. Tomáš Akvinský). Pozemský mier je obrazom Kristovho pokoja, pretože Ježiš zmieril nebo so zemou.

Mier je viac ako len neprítomnosť vojny a tiež viac ako starostlivo dosiahnutá rovnováha síl. V stave mieru môžu ľudia žiť v istote a v slobode, užívať právom nadobudnutý majetok a voľne medzi sebou obchodovať. V mieri sa dbá na dôstojnosť a právo na sebaurčenie jednotlivca i celých národov. V mieri je ľudské spolužitie poznačené bratskou solidaritou. [Youcat 395]

Ako si má kresťan počínať s hnevom?

Apoštol Pavol hovorí: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4,26).

Hnev je predovšetkým prirodzenou emóciou v reakcii na prežívanú nespravodlivosť. Ale Pán, ktorý prehlasuje: „blahoslavení tvorcovia pokoja“ (Mt 5,9), žiada pokoj srdca a odmieta hnev, ktorý je túžbou po pomste za spôsobené zlo. Odmieta i nenávisť, ktorá vedie k tomu, že človek praje zlo svojmu blížnemu. Tieto postoje, ak sú vedomé a úmyselné, sú závažnými previneniami proti láske. Nekontrolovaný hnev, obzvlášť predstavy pomsty, ohrozujú mier a ničia „pokoj poriadku“. [Youcat 396]

Čo si myslí Ježiš o nenásilí?

Ježiš si vysoko váži nenásilné konanie. Svojich učeníkov vyzýva: „Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé“ (Mt 5,39).

Keď sa Peter snažil brániť Ježiša násilím, Pán ho zastavil: „Schovaj meč do pošvy!“ (Jn 18,11). Ježiš nevolá skrížiť zbrane. Pred Pilátom mlčí. Dá sa pribiť na kríž, zachraňuje svet láskou a vyhlasuje za blahoslavených tých, čo šíria pokoj. Preto si Cirkev váži ľudí, ktorí z dôvodov svedomia odmietajú službu v zbrani a namiesto toho sa dávajú do služby spoločnosti. [Youcat 397]

Musia byť kresťania pacifisti?

Cirkev sa usiluje o mier, nezastáva však nijaký radikálny pacifizmus. Jednotlivcom ani štátnym útvarom a spoločenstvám nemožno totiž brániť v tom, aby v prípade potreby uplatnili svoje základné právo na nevyhnutnú obranu so zbraňou v ruke. Vojna je však morálne prijateľná iba ako posledný a krajný prostriedok.

Cirkev hovorí k otázke vojny svoje jednoznačné „nie“. Kresťania majú podniknúť všetko, aby predišli vojne: vystupujú proti zbrojeniu a proti obchodu so zbraňami; bojujú proti rasovej, etnickej a náboženskej diskriminácii; usilujú sa o odstránenie ekonomickej a sociálnej nespravodlivosti. Tak posilňujú mier. [Youcat 398]

Kedy je opodstatnené použiť vojenskú silu?

Použitie vojenskej sily je mravne ospravedlniteľné v skutočne krajných prípadoch. Musia byť splnené nasledujúce podmienky: škoda spôsobená útočníkom je trvalá, ťažká a istá; neúčinnosť akéhokoľvek iného pokojného riešenia; odôvodnené vyhliadky na úspech; vylúčenie väčšieho zla so zreteľom na silu moderných prostriedkov ničenia. [Youcat 399]

Toto hovoria pápeži

[Vy, ozbrojené sily, ste] poverení obranou mieru a života… Práca a obeta vás všetkých pomáha zabezpečiť mier a bezpečnosť jednotlivcov a spoločnosti, preto sa budem modliť, aby ste by sami boli v bezpečí pri plnení pracovných povinností a aby vás v službe krajinám a svojim druhom a družkám vždy sprevádzali božské dary múdrosti a sily. [Pápež Ján Pavol II., príhovor ozbrojeným silám, 2000]