All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:
operatie

4.28 Je potrat niečo zlé?

Ľudský život

Je naozaj smutné, keď má matka pocit, že musí uvažovať nad potratom. Pod potratom v tomto prípade myslíme umelé „prerušenie“ (ukončenie) tehotenstva, nie prirodzený potrat. Súčasťou každého umelého potratu je smrť dieťaťa.

Hoci je ľudské embryo ešte stále maličké, má svoju dôstojnosť a práva. Podobne ako každý muž a každá žena, aj tento človiečik má právo na svoj život. Tento život sa začína vo chvíli, keď vajíčko oplodní spermia. Od tej chvíle je embryo jedinečný človek, ktorý má právo na starostlivosť a ochranu rodičov a na bezpečné prostredie, v ktorom môže vyrásť.

> Viac sa dočítaš v knihe

Potrat je zámerným zabitím ľudskej bytosti v maternici. Je to naozaj veľké zlo a treba ho za každých okolností odsúdiť.

Múdrosť Cirkvi

Čo zakazuje piate prikázanie?

Piate prikázanie zakazuje ako záväzne protirečiace morálnemu zákonu:

  • priamu a úmyselnú vraždu a spoluprácu pri nej;
  • priamy potrat, chcený ako cieľ alebo prostriedok, ako aj pomáhanie pri ňom, a to pod trestom exkomunikácie, lebo ľudskú bytosť treba už od jej počatia absolútne rešpektovať a chrániť v jej neporušiteľnosti;
  • priamu eutanáziu, ktorá spočíva v usmrtení – či už činom, alebo zanedbaním povinného konania – osôb telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich;
  • samovraždu a úmyselnú spoluprácu pri nej, lebo je ťažkou urážkou pravej lásky k Bohu, k sebe samému a k blížnemu. Príslušná zodpovednosť sa môže zväčšiť pre pohoršenie alebo ju môžu zmenšiť osobitné psychické poruchy či veľký strach. [KKKC 470]

[KKKC 470]

Prečo je potrat neprijateľný v akejkoľvek vývojovej fáze plodu?

Život ako Boží dar patrí výlučne Bohu. Od svojho prvého okamihu je posvätný a je chránený pred akýmkoľvek ľudským zásahom. „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa“ (Jer 1,5).

Iba Boh je Pánom nad životom a smrťou. Každé dieťa má právo na život od okamihu svojho počatia. Nenarodený človek je osobou od samého počiatku svojej existencie a nikto nesmie zvonku zasahovať do jeho práv – ani štát, ani lekár a ani jeho matka. Jednoznačný postoj Cirkvi nie je v tomto prípade nedostatkom milosrdenstva. Naopak, Cirkev chce poukázať na nenapraviteľnú škodu, ktorá sa pácha na nevinne zabitom dieťati, na jeho rodičoch a na celej spoločnosti. Chrániť život patrí k najvznešenejším úlohám štátu. Ak sa štát vzdáva tejto úlohy, podkopáva samotné základy právneho štátu. [Youcat 383]

Toto hovoria pápeži

Texty Svätého písma, ktoré dobrovoľný potrat vôbec nespomínajú, a teda neobsahujú priame a špecifické odsúdenie tohto činu, vyjadrujú veľkú úctu k ľudskej bytosti v matkinom lone, čoho logickým dôsledkom je, že aj na ňu sa vzťahuje Božie prikázanie „Nezabiješ!“… Počas takmer dvoch tisícročí jestvovania Cirkvi túto náuku neustále hlásali cirkevní otcovia, pastieri a učitelia. Ani diskusie v oblasti prírodných vied a filozofie, týkajúce sa konkrétneho okamihu, v ktorom nastáva zjednotenie s rozumnou dušou, nikdy ani v najmenšej miere neoslabili morálne odsúdenie potratu. [Pápež Ján Pavol II., Evangelium vitae, č. 61]