All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

1.23 Prečo je Abrahám taký dôležitý?

Hlavné udalosti Starého zákona

Abrahám mal takmer všetko, čo chcel, keď ho zrazu jedného dňa Boh požiadal, aby zanechal svoju krajinu a majetok a vydal sa na cestu do krajiny, ktorú mu mal Boh ukázať (Gn 12,1)Gn 12,1 – Tu Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem.. Boh mu prisľúbil množstvo potomkov. Abrahám právom dôveroval Bohu: napriek vysokému veku sa Abrahámovi a jeho manželke Sáre narodil syn Izák (Gn 21,2-3)Gn 21,2-3 – Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh. Abrahám nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu porodila Sára, Izákom..

Pri poslednej skúške požiadal Boh Abraháma, aby obetoval svojho syna. Hoci žialil, bol ochotný poslúchnuť. Boh ho práve však včas zastavil. Abrahám preukázal, že láska k Bohu bola preňho nadovšetko, a preto aj spolupracoval s Božím plánom. Boh skrze nás môže konať veľké veci, ak mu dôverujeme a spolupracujeme s ním.

> Viac sa dočítaš v knihe

Boh povolal Abraháma, aby sa stal naším „otcom vo viere“. Bol poslušný Bohu a ako odmenu za svoju dôveru dostal veci, ktoré by si sám nikdy nebol predstavil.

Múdrosť Cirkvi

Ako sa Boh zjavuje v Starom zákone?

Boh sa v Starom zákone dáva poznať ako ten, ktorý z lásky stvoril svet aj človeka, a ako ten, ktorý zachováva vernosť dokonca aj potom, keď sa človek hriechom od neho odvrátil.  

Boh sa dáva poznať v dejinách. S Noemom uzatvára zmluvu na záchranu všetkých živých bytostí. Abraháma povoláva, aby ho ustanovil za „otca mnohých národov“(Gn 17, 5) a požehnal v ňom „všetky pokolenia zeme“(Gn 12, 3). Národ Izrael, ktorý povstal z Abraháma, sa stáva osobitným Božím vlastníctvom. Boh sa predstavuje Mojžišovi svojím vlastným menom. Jeho tajomné meno יהוה(JHVH) sa najčastejšie prepisuje ako Jahve a znamená „Ja som, ktorý som“(Ex 3,14). Vyslobodzuje Izrael z egyptského otroctva, na Sinaji s ním Mojžišovým prostredníctvom uzatvára zmluvu a dáva mu Zákon. Boh neustále posiela svojmu národu prorokov, aby ho vyzývali k obráteniu a k obnoveniu zmluvy. Proroci ohlasujú, že Boh chce uzatvoriť novú a večnú zmluvu, ktorá bude mať za následok radikálnu obnovu a definitívnu spásu. Táto zmluva sa týka všetkých ľudí. [Youcat 8]

Ktorí sú hlavní svedkovia poslušnosti viery vo Svätom písme?

Svedkami poslušnosti viery sú mnohí, ale osobitne dvaja: Abrahám, ktorý keď bol vystavený skúške, „uveril Bohu“(Rim 4,3), vždy poslúchol na jeho volanie, a preto sa stal „otcom všetkých, čo veria“(Rim 4,11-18), a Panna Mária, ktorá počas celého svojho života najdokonalejším spôsobom uskutočnila poslušnosť viery: „Fiat mihi secundum Verbum tuum – Neach sa mi stane podľa tvojho slova“(Lk 1,38). [KKKC 26]

Ako môžeme odpovedať Bohu, keď k nám hovorí?

Odpovedať Bohu znamená veriť mu. 

Kto chce veriť, potrebuje „pozorné srdce“ (1 Kr 3, 9). Boh nás oslovuje najrôznejšími spôsobmi. V každom stretnutí dvoch ľudí, v každom hlbokom zážitku z prírody, v každej zdanlivej náhode, v každej výzve i v každom trápení je ukryté Božie posolstvo pre nás. A Boh k nám hovorí ešte zreteľnejšie, keď sa na nás obracia vo svojom slove alebo v hlase nášho svedomia. Obracia sa na nás ako na svojich priateľov. Preto by sme mu tiež mali ako priatelia odpovedať a veriť mu, úplne mu dôverovať, neustále sa učiť, ako mu lepšie rozumieť, a bezvýhradne prijímať jeho vôľu. [Youcat 20]

Toto hovoria pápeži

Keď totiž uzavrel zmluvu s Abrahámom (porov. Gn 15, 18) a prostredníctvom Mojžiša s izraelským ľudom (porov. Ex 24, 8), slovami a skutkami sa národu, ktorý si získal, zjavil ako jediný pravý a živý Boh, aby sa tak Izrael zo skúsenosti naučil poznávať, aké sú Božie plány s ľuďmi, a aby ich skrze prorokov, ktorých ústami hovoril sám Boh, chápal čoraz dôkladnejšie a jasnejšie a šíril ich poznanie medzi národmi. [Pápež Benedikt XVI., Verbum Domini, č. 13]