All Questions
prev
Predchádzajúce:1.27 Čo je to zmluva? A aký je Boží plán spásy?
next
Ďalej:1.29 Nebol Ježiš v skutočnosti len dobrý človek a múdry guru?

1.28 Prečo musel Ježiš zomrieť takou krutou smrťou?

Čo pre nás urobil Ježiš?

Ježiš zomrel hroznou, bolestivou a neľudskou smrťou na kríži. Na jednej strane je Božím Synom, na druhej strane však trpel ako ľudská bytosť. Pritom zažil bolesť a hrôzu. Prostredníctvom utrpenia a smrti nás Ježiš vykúpil zo smrti a dosiahol odpustenie všetkých hriechov.

Touto strašnou smrťou Ježiš dokázal, že naozaj hovoril v mene Boha Otca. Boh to zasa potvrdil vzkriesením Ježiša. Počas svojho života nám Ježiš ukázal, že miluje ľudí. Lásku k nám preukázal najmä na kríži, kde vzal na seba všetky naše hriechy. (Heb 9,28)Heb 9,28 – Tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú..

Svojím utrpením a zástupnou smrťou nás Ježiš zmieril s Bohom. Zničil hriech, aby sme mohli žiť naveky.
Múdrosť Cirkvi

Aké sú účinky Kristovej obety na kríži?

Ježiš dobrovoľne obetoval svoj život na obetu zmierenia, čiže odčinil naše viny dokonalou poslušnosťou svojej lásky až po smrť na kríži. Táto láska Božieho Syna až „do krajnosti“ (Jn 13,1) zmieruje celé ľudstvo s Otcom. Kristova veľkonočná obeta vykupuje teda ľudí jedinečným, dokonalým a definitívnym spôsobom a otvára im prístup k spoločenstvu s Bohom. [KKKC 122]

Prečo nás musel Ježiš zachrániť práve smrťou na kríži?

Kríž, na ktorom bol nevinný Ježiš krutým spôsobom popravený, je miestom najväčšieho poníženia a opustenosti. Kristus, náš Spasiteľ, si vyvolil kríž, aby na seba vzal vinu sveta a aby na sebe vytrpel utrpenie sveta. Tak svojou dokonalou láskou priviedol svet späť k Bohu.     

Boh nám nemohol prejaviť svoju lásku presvedčivejšie, ako keď sa v osobe Syna nechal za nás pribiť na kríž. Kríž bol v antike tým najpotupnejším a najukrutnejším nástrojom popravy. Rímski občania nesmeli byť odsúdení na trest ukrižovaním, aj keby sa dopustili akéhokoľvek závažného zločinu. Boh tak vstúpil do najbezodnejšieho ľudského utrpenia. Od toho okamihu už nikto nemôže povedať: „Boh nevie, ako trpím.“ [Youcat 101]

Prečo Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby vzali svoj kríž?

Keď Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby vzali svoj kríž a nasledovali ho, chce do svojej vykupiteľskej obety zapojiť tých, ktorí ako prví zakusujú jej dobrodenie. [KKKC 123]

Prečo máme aj my prijímať utrpenie vo svojom živote, „vziať na seba kríž“ a nasledovať Ježiša?

Kresťania nemajú vyhľadávať utrpenie. Ak sú však konfrontovaní s nevyhnutným utrpením a ak ho pripoja k Ježišovmu utrpeniu, môžu v ňom objaviť zmysel: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach“ (1 Pt 2,21).  

Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“(Mk 8,34). Úlohou kresťanov je zmierňovať utrpenie vo svete. Lenže utrpenie tu bude vždy. Vo viere môžeme prijímať vlastné utrpenie a mať spoluúčasť na utrpení druhých. Takto sa ľudské utrpenie zjednocuje s Kristovou spásonosnou láskou a stáva sa tak súčasťou božskej sily, ktorá premieňa svet na lepší. [Youcat 102]

Čo znamená, že Ježiš je „jednorodený Boží Syn“?

Keď Ježiš sám seba označuje za „jednorodeného Božieho Syna“ (jediný Syn alebo jediný narodený Syn; pórov. Jn 3,16) a dosvedčujú to aj Peter a ostatní, vysvetľuje sa tým, že jedine Ježiš je spomedzi všetkých ľudí na svete viac ako obyčajný človek.  

Na mnohých miestach Nového zákona (Jn 1,14.18; 1 Jn 4, 9; Hebr 11, 7 atď.) sa Ježiš nazýva „Synom“. Pri krste a pri premenení hlas z neba nazýva Ježiša „milovaným Synom“. Ježiš odkrýva učeníkom svoj jedinečný vzťah k nebeskému Otcovi: „Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“(Mt 11, 27). Skutočnosť, že Ježiš Kristus je naozaj Boží Syn, vychádza úplne najavo pri jeho zmŕtvychvstaní. [Youcat 74]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo [kríža], aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť (1 Pt 2, 24), on sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach (1 Pt 2,22), ale pre nás vytrpel všetko, aby sme v ňom mohli žiť. [sv. Polykarp, List Filipanom, kap. 8,1 (PG 5, 1012)]