All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

3.33 Aká dôležitá je Veľká noc? Čo je to „Urbi et orbi“?

Veľké cirkevné sviatky

Na Veľkú noc oslavujeme najdôležitejšiu udalosť kresťanskej viery. To, čo na Veľkú noc oslavujeme, je podstatou našej kresťanskej identity: Nielenže sa Ježiš narodil preto, aby nám hovoril o Bohu, ale bol za nás ochotný zomrieť.

Na Veľkú noc oslavujeme to, že Ježiš vstal z mŕtvych a umožnil nám tým žiť s Bohom v nebi. Ráno na veľkonočnú nedeľu (ako na Vianoce) požehnáva pápež mesto Rím  a svet (‚Urbi et orbi‘) z balkóna svätopeterskej baziliky. Veľkonočné obdobie, ktoré nasleduje, trvá päťdesiat dní (do Turíc).

> Viac sa dočítaš v knihe

Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú centrom našej viery a spásy. Na Veľkú noc pápež požehnáva mesto Rím a svet.

Múdrosť Cirkvi

Aké je Kristovo dielo v liturgii?

V liturgii Cirkvi Kristus naznačuje alebo skutočne najmä svoje veľkonočné tajomstvo. Tým, že dal apoštolom Ducha Svätého, udelil im a ich nástupcom moc uskutočňovať dielo spásy eucharistickou obetou a sviatosťami, v ktorých on sám pôsobí, aby udeľoval svoju milosť veriacim všetkých čias a na celom svete.  [KKKC 222]

Čo je podstatou každej liturgie?

Liturgia je vždy predovšetkým stretnutím s Ježišom Kristom. Každá eucharistická bohoslužba je oslavou veľkonočného tajomstva. Ježiš oslavuje spolu s nami prechod zo smrti do života a otvára nám cestu k životu. 

Najdôležitejšou bohoslužbou na svete bola veľkonočná bohoslužba, ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi vo večeradle v predvečer svojej smrti. Učeníci sa domnievali, že im Ježiš bude tradične pripomínať vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva. Ježiš však s nimi slávil vyslobodenie celého ľudstva z moci smrti. Vtedy v Egypte „krv baránka“ uchránila izraelský národ pred zhubným dielom anjela smrti. Teraz to bol sám Boží Baránok, ktorého krv zachráni ľudstvo pred smrťou. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú totiž znamením, že po smrti človek získava nový život. Ježiš sám prirovnáva svoju smrť a vzkriesenie k vyslobodeniu Izraela z egyptského otroctva. Spásny účinok Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania sa preto označuje ako veľkonočné tajomstvo. V porovnaní s krvou baránka, ktorá zachránila Izraelitov pred smrťou pri odchode z Egypta (Ex 12), je tým skutočným veľkonočným Baránkom sám Ježiš, pretože vyslobodil ľudstvo z osídiel smrti a hriechu. [Youcat 171]

Aké „znamenia“ a svedectvá potvrdzujú Ježišovo zmŕtvychvstanie?

Okrem podstatného znamenia, ktorým bol prázdny hrob, Ježišovo zmŕtvychvstanie potvrdili ženy, ktoré sa prvé stretli s Ježišom a zvestovali jeho zmŕtvychvstanie apoštolom. Nato sa Ježiš „zjavil Kéfasovi (Petrovi) a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz“ (1 Kor 15,5-6) a ešte ďalším. Apoštoli si nemohli zmŕtvychvstanie vymyslieť, lebo sa im zdalo nemožné. A skutočne, Ježiš im vyčítal nedostatok viery. [KKKC 127]

Prečo je zmŕtvychvstanie historická a zároveň transcendentná udalosť?

Zmŕtvychvstanie je historická udalosť, ktorú možno zistiť a potvrdiť na základe znamení a svedectiev. Ale ako vstup Kristovej ľudskej prirodzenosti do Božej slávy, a teda ako tajomstvo viery, presahuje a prevyšuje dejiny. Preto sa vzkriesený Kristus nezjavil svetu, ale svojim učeníkom a urobil z nich svojich svedkov pred ľudom. [KKKC 128]

Ako učeníci zistili, že Ježiš vstal z mŕtvych?

Učeníci, ktorí najprv stratili všetku nádej, uverili v Ježišovo zmŕtvychvstanie, pretože ho po jeho smrti pri najrôznejších príležitostiach videli, hovorili s ním, a tak poznali, že je živý.

Veľkonočné udalosti, ktoré sa odohrali v Jeruzaleme okolo roku 30, nie sú žiadne vymyslené príbehy. Ježišova smrť a domnelá porážka ich spoločnej veci viedli učeníkov k tomu, že sa rozpŕchli („A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael“, Lk 24,21) alebo sa zabarikádovali za zamknutými dverami. Až stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom ich vyslobodilo zo strnulosti a naplnilo ich oduševnenou vierou v Ježiša Krista, Pána nad životom a smrťou. [Youcat 105]

Existujú dôkazy o Ježišovom zmŕtvychvstaní?

O Ježišovom zmŕtvychvstaní neexistujú nijak priame dôkazy v zmysle výsledkov exaktných vied. Existujú však veľmi silné svedectvá mnohých jednotlivcovi skupín, tých, ktorí boli priamymi účastníkmi jeruzalemských udalostí.

Najstarším kresťanským svedectvom o zmŕtvychvstaní je List, ktorý napísal sv. Pavol cirkevnej obci v Korinte asi dvadsať rokov po Ježišovej smrti: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Píšem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli“ (1 Kor 15,3-6). Pavol tu dosvedčuje živú tradíciu, ktorú našiel v prvotnom kresťanskom spoločenstve, keď sa dva alebo tri roky po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sám stal kresťanom – na základe vlastného ohromujúceho stretnutia so vzkrieseným Pánom. Učeníci pochopili prázdny hrob ako prvý odkaz na Ježišovo zmŕtvychvstanie (Lk 24,5-6). Práve ženy, ktoré podľa vtedajšieho právneho chápania neboli schopné vydávať svedectvo, objavili prázdny hrob. I keď sa píše, že apoštol Ján už pri prázdnom hrobe „videl i uveril“ (Jn 20,8), istota o tom, že Ježiš žije, sa upevnila až po jeho mnohých zjaveniach. Množstvo stretnutí so Zmŕtvychvstalým uzatvára Ježišovo nanebovstúpenie. A predsa aj po ňom až do dnešných dní sa možno stretnúť so živým Pánom: Ježiš Kristus žije. [Youcat 106]

Toto hovoria pápeži

Dnes prehovorili svedkovia: nielen prví z nich, očití svedkovia, ale aj tí, ktorí sa od nich dozvedeli o veľkonočnom posolstve a vydali svedectvo o ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi, ktoré si odovzdávajú z pokolenia na pokolenie. Niektorí boli svedkami preliatia vlastnej krvi. Vďaka nim Cirkev ďalej kráča po svojej ceste, nech je aj sužovaná krutým prenasledovaním a tvrdohlavým odmietaním… vyznávali jeho smrť a zmŕtvychvstanie aj v koncentračných táboroch a gulagoch, pod hrozbou bombardovania a streľby, uprostred hrôzy rozpútanej vďaka slepej nenávisti, ktorá tragicky opantala jednotlivcov i celé národy. Dnes prichádzajú od veľkého súženia a spievajú na Kristovu slávu: v ňom, vzkriesenom z temnoty smrti, sa život stal manifestom. [Pápež Ján Pavol II., Urbi et orbi, Veľká noc 1998, č. 2]