All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

3.53 Aké sú hlavné súčasti gréckokatolíckej liturgie?

Východní katolíci

Kým katolíci latinského obradu hovoria o svätej omši“ alebo o „slávení Eucharistie“, Východné cirkvi hovoria o Božskej liturgii. Existuje viacero obradov, no najčastejšie sa v liturgii používa obrad svätého Jána Zlatoústeho. Pôvodný jazyk, v ktorom svätý Ján zostavil túto liturgiu, je gréčtina. V priebehu stáročí však bola preložená do mnohých jazykov

Božská liturgia pozostáva z troch hlavných častí: prípravné modlitby (tiché prípravné modlitby kňazov a slúžiacich), liturgia katechumenov (teda liturgia slova s čítaniami z Biblie a inými modlitbami) a napokon liturgia verných (teda bohoslužba obety, kde sa obetuje chlieb a víno a zúčastňujeme sa na Ježišovom dare vlastného života).   

> Viac sa dočítaš v knihe

V „Božskej liturgii“ po príprave kňaza nasleduje liturgia Božieho Slova a napokon liturgia Ježišovej obety.

Múdrosť Cirkvi

Čo znamená Eucharistia v živote Cirkvi?

Eucharistia je prameňom a vrcholom celého kresťanského života. V nej dosahuje svoj vrchol posväcujúca činnosť Boha voči nám i náš kult voči nemu. Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi: samého Krista, nášho veľkonočného Baránka. Eucharistia naznačuje a uskutočňuje účasť na Božom živote a jednotu Božieho ľudu. Slávením Eucharistie sa už spájame s nebeskou liturgiou a anticipujeme večný život. [KKKC 274]

Akými výrazmi nazývame Ježišovu hostinu s nami a čo tieto pojmy znamenajú?

Rozličné názvy poukazujú na nevysvetliteľné tajomstvo: svätá obeta – svätá omša – obeta svätej omše – Pánova večera – lámanie chleba – eucharistické zhromaždenie – pamiatka Pánovho umučenia,– smrti a zmŕtvychvstania – svätá a božská liturgia – slávenie svätých tajomstiev – sväté prijímanie. 

Svätá obeta, svätá omša, obeta svätej omše: jedinečná Kristova obeta, ktorá završuje všetky doterajšie obety a prekonáva ich, sa sprítomňuje v slávení Eucharistie. Cirkev a veriaci odovzdávajú seba samých a pripájajú sa ku Kristovej obete. Slovo omša (lat. missa) pochádza z latinskej výzvy na konci svätej omše: Ite, missa est, čo v doslovnom preklade znamená: Iďte, ste poslaní.

Pánova večera: každé slávenie Eucharistie je zároveň aj večerou, ktorú Ježiš slávil so svojimi učeníkmi, a zároveň anticipuje hostinu, ku ktorej Pán zasadne na konci vekov so svojimi vykúpenými. Bohoslužbu tu nekonáme my ľudia, ale pozýva nás na ňu Pán, ktorý je v nej tajomným spôsobom prítomný. 

Lámanie chleba: „lámanie chleba“ bolo starým židovským zvykom pri stolovaní, ktorý Ježiš prevzal pri Poslednej večeri. Vyjadril tak svoju obetu „za nás“ (Rim 8,32). Podľa „lámania chleba“ učeníci spoznali Pána po jeho zmŕtvychvstaní. „Lámaním chleba“ nazývala prvotná Cirkev svoje bohoslužobné zhromaždenia. 

Eucharistické zhromaždenie: slávenie Pánovej večere je tiež „ďakovným“ zhromaždením, ktoré je viditeľným prejavom Cirkvi. 

Pamiatka Pánovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania: pri slávení Eucharistie sa pripomínajú spásne a oslobodzujúce činy Ježiša Krista, najmä umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána. Sprítomňuje sa tu všetko, čo Boh prostredníctvom Ježiša Krista vykonal, a na zhromaždené spoločenstvo a na celý svet sa vylieva Božia uzdravujúca a oslobodzujúca moc. 

Svätá a božská liturgia, slávenie svätých tajomstiev: pri slávení Eucharistie sa zjednocuje nebeská a pozemská Cirkev v jedinej slávnosti. Pretože eucharistické dary, v ktorých je prítomný Ježiš Kristus, sú takpovediac to najsvätejšie na svete, hovoríme o nich ako o tom najposvätnejšom.  

Sväté prijímanie: vo svätej omši sa zjednocujeme s Ježišom Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a na svojej krvi, aby sme vytvorili jedno telo. Tak sme v ňom aj medzi sebou navzájom jedno a vytvárame spoločenstvo (lat. communio). [Youcat 212]