All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

4.9 Je Desatoro stále dôležité?

Život kresťana

Desatoro obsahuje veľmi všeobecné pravidlá správania, s ktorými sa dokáže stotožniť väčšina ľudí, najmä s poslednými siedmimi prikázaniami. Prvé tri prikázania sú o tvojom vzťahu s Bohom. Štvrté až desiate prikázanie sa zasa týkajú tvojho vzťahu s inými ľuďmi.

Desatoro ti má pomôcť žiť naozaj ľudsky, aby ti nikdy nezmizlo z dohľadu to, kým naozaj si. Takto zostaneš aj blízko Bohu, ktorý ťa stvoril. Desatoro nájdeš aj v aplikácii #TwGOD v sekcii so štandardnými vyjadreniami katolíckej viery (katolícke modlitby).

> Viac sa dočítaš v knihe

10 prikázaní nás učí milovať Boha a blížneho vedomým ponúknutím niečoho zo seba druhým.

Múdrosť Cirkvi

Ako znie „Desať Božích prikázaní"?

  1. Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.
  2. Nevezmeš Božie meno nadarmo.
  3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
  4. Cti svojho otca a svoju matku.
  5. Nezabiješ.
  6. Nezosmilníš.
  7. Nepokradneš.
  8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
  9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
  10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

[Youcat 349]

„Učiteľ, čo mám robiť, aby som mal večný život?“ (Mt 19,16)

Mladíkovi, ktorý kladie túto otázku, Ježiš odpovedá: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“ (Mt 19,16). Potom dodáva: „Príď a nasleduj ma!“ (Mt 19,21). Nasledovanie Krista zahŕňa zachovávanie prikázaní. Zákon sa neruší, ale človek je vyzvaný, aby ho našiel v osobe božského Učiteľa, ktorý ho dokonale uskutočňuje v sebe samom, zjavuje jeho plný význam a potvrdzuje jeho trvalú platnosť. [KKKC 434]

Boží príkaz „Neurobíš si kresanú modlu…“ (Ex 20,4) zakazuje uctievanie obrazov?

V Starom zákone sa týmto príkazom zakazovalo zobrazovať absolútne transcendentného Boha. Počnúc vtelením Božieho Syna, kresťanské uctievanie posvätných obrazov je odôvodnené (ako tvrdí Druhý nicejský koncil v roku 787), lebo sa zakladá na tajomstve Božieho Syna, ktorý sa stal človekom: v ňom sa transcendentný Boh stáva viditeľným. Nejde pritom o klaňanie sa obrazu, alebo uctievanie toho, kto je na ňom znázornený: Ježiš Kristus, Panna Mária, anjeli a svätí. [KKKC 446]

Čo zakazuje piate prikázanie?

Piate prikázanie zakazuje ako záväzne protirečiace morálnemu zákonu:

  • priamu a úmyselnú vraždu a spoluprácu pri nej;
  • priamy potrat, chcený ako cieľ alebo prostriedok, ako aj pomáhanie pri ňom, a to pod trestom exkomunikácie, lebo ľudskú bytosť treba už od jej počatia absolútne rešpektovať a chrániť v jej neporušiteľnosti;
  • priamu eutanáziu, ktorá spočíva v usmrtení – či už činom, alebo zanedbaním povinného konania – osôb telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich;
  • samovraždu a úmyselnú spoluprácu pri nej, lebo je ťažkou urážkou pravej lásky k Bohu, k sebe samému a k blížnemu. Príslušná zodpovednosť sa môže zväčšiť pre pohoršenie alebo ju môžu zmenšiť osobitné psychické poruchy či veľký strach. [KKKC 470]

Prečo šieste prikázanie zakazuje všetky hriechy proti čistote, hoci v biblickom texte znie „nescudzoložíš“?

Hoci v biblickom texte Desatora čítame „nescudzoložíš“ (Ex 20,14), Tradícia Cirkvi sa riadi morálnymi ponaučeniami starého a nového zákona v celku a chápe šieste prikázanie tak, že sa vzťahuje na všetky hriechy proti čistote. [KKKC 493]

Prečo Desatoro tvorí organickú jednotu?

Desať prikázaní tvorí organický a nedeliteľný celok, pretože každé prikázanie odkazuje na ďalšie prikázanie a na celé Desatoro. Nemožno si ľubovoľne vyberať iba niektoré. Ten, kto sa previní proti jednému prikázaniu, porušuje celý Zákon.

Zvláštnosťou Desatora je, že zahŕňa celý ľudský život. My ľudia sme totiž odkázaní jednak na Boha (1. – 3.prikázanie) ako aj na svojich blížnych (4. – 10. prikázanie). Sme náboženskými aj spoločenskými bytosťami. [Youcat 350]

Je ateizmus vždy hriechom proti prvému prikázaniu?

Ateizmus nie je hriechom vtedy, keď sa človek nedozvedel nič o Bohu alebo keď zvažoval otázku Boha vo svojom svedomí a nemohol prijať vieru.

Hranica medzi tým, keď človek nemôže veriť, a medzi tým, keď nechce veriť, je nejasná.  Postoj, pri ktorom človek odkladá vieru ako nedôležitú vec, bez toho, aby ju bližšie preskúmal, je často horší ako premyslený ateizmus. [Youcat 357]

Prečo Starý zákon zakazuje zobrazovanie Boha a prečo kresťania tento zákaz nedodržujú?

Aby boli chránené Božie tajomstvá a aby sa veriaci Izraela dištancovali od pohanských kultových obrazov, prvé prikázanie určovalo: „Neurobíš si modlu“ (Ex 20,4). Pretože Boh sám prijal v Ježišovi Kristovi ľudskú podobu, bol zákaz obrazov v kresťanstve zrušený.

V Pravoslávnej cirkvi sa ikony uctievajú ako posvätné. V Starom zákone toto prikázanie zakazuje zobrazovať absolútne transcendentného Boha. Naďalej žije v židovstve a islame, kde stále platí zákaz zobrazovať Boha. Od vtelenia Božieho Syna je však kresťanské uctievanie obrazov ospravedlnené (ako vyhlasuje 2.nicejský koncil v roku 787), pretože sa zakladá na tajomstve Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a v ktorom sa transcendentný Boh stal viditeľným:   „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14,9). [Youcat 358]

Prečo kresťania nahradili sobotu nedeľou?

Kresťania nahradili slávenie soboty slávením nedele, pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu ráno. Pre kresťanov sa tak nedeľa stala prvým zo všetkých dní: „dňom Pána“.

Kresťanská nedeľa má tri podstatné prvky: 1. Pripomína stvorenie sveta a sprostredkováva slávu Božej dobroty. 2. Pripomína deň, keď bol svet obnovený v Ježišovi Kristovi. Tak to vyjadruje modlitba z veľkonočnej vigílie: „Obdivuhodne si stvoril človeka a ešte obdivuhodnejšie si ho vykúpil.“ 3. Na nedeľu sa presúva aj motív odpočinku, a to nielen preto, aby si človek odpočinul od svojej práce, ale tiež preto, aby nedeľa bola predobrazom večného odpočinutia človeka v Bohu. [Youcat 364]

Ako kresťania premieňajú nedeľu na „deň Pána“?

Kresťan katolík slávi v nedeľu (alebo v predvečer nedele) svätú omšu. V nedeľu nevykonáva nijaké práce, ktoré by mu bránili uctievať Boha, narušili by sviatočný charakter tohto dňa a narušili by jeho radosť, pokoj a odpočinok.

Nedeľa je dňom slávenia veľkonočného tajomstva, preto sa kresťania v tento deň od najstarších čias schádzajú, aby oslávili smrť a zmŕtvychvstanie svojho Vykupiteľa, aby mu prejavovali svoju vďačnosť a znovu sa zjednotili tak s ním ako aj s ostatnými členmi Cirkvi.  Preto je dôležité pre každého kresťana katolíka, aby svätil nedeľu i ďalšie cirkevné sviatky. V rámci nedeľného pokoja sú dovolené iba naliehavé rodinné povinnosti a dôležité spoločenské úlohy. Keďže účasť na nedeľnej bohoslužbe je pre život kresťana zásadná, Cirkev označuje neprítomnosť na nedeľnej svätej omši, s výnimkou závažných dôvodov, za ťažký hriech. [Youcat 365]

Toto hovoria pápeži

Niet preto divu, že zmluva, ktorú Boh uzatvára so svojím ľudom, je tak silno zviazaná s perspektívou života aj v jeho telesnom rozmere… Ide tu… o dnešný svet i o ten budúci, o jestvovanie celého ľudstva. Je totiž absolútne nemožné, aby si život zachoval svoju autentickosť a plnosť, ak sa odlúči od dobra; a dobro patrí k tej istej podstate Božích príkazov čiže „zákona života“ (porov. Sir 17,11). [Pápež Ján Pavol II., Evangelium vitae, č. 48]