All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:
toveren met hoge hoed

4.18 O čo ide pri zázrakoch, mágii a okultizme?

Povolanie k svätosti

Niekedy Boh koná zázraky, teda udalosti, ktoré nepodliehajú prírodným zákonom. V takýchto prípadoch sa Boh rozhodne zasiahnuť priamo, hoci prírodné zákony stále platia. Zázraky teda nemožno vedecky vysvetliť: sú doslova „nad prírodou“ čiže nadprirodzené.

Nie je nám celkom jasné, prečo Boh niekedy koná zázraky, ale prečo ich často aj nekoná. Zázrak nemôžeš spôsobiť, ale môžeš sa zaň modliť. „Biela“ alebo „dobrá“ mágia neexistuje. Okultné praktiky a mágia sú pre ľudí nebezpečné a protirečia Božej láske.

> Viac sa dočítaš v knihe

Boh môže konať zázraky, aby nám pomohlo raz v láske k nemu. Kto teda potrebuje mágiu? Akýkoľvek druh mágie nás odvádza od Boha.

Múdrosť Cirkvi

Ako posilniť našu synovskú dôveru?

Synovská dôvera je vystavená skúške, keď si myslíme, že nie sme vypočutí. Vtedy sa musíme pýtať samých seba, či Boh je pre nás otec, ktorého vôňu sa usilujeme plniť, alebo či je jednoduchým prostriedkom, aby sme dosiahli, čo chceme. Ak je naša modlitba spojená s Ježišovou modlitbou, vieme, že Otec nám dáva oveľa viac ako ten alebo onen dar: dostávame Ducha Svätého, ktorý premieňa naše srdce. [KKKC 575]

A čo keď modlitba nepomáha?

Modlitba nehľadá povrchný úspech, ale Božiu vôľu a blízkosť. Práve v zdanlivom mlčaní Boha spočíva pozvanie k ďalšiemu kroku – k bezvýhradnej odovzdanosti, k bezhraničnej viere, k nekonečnému očakávaniu. Ten, kto sa modlí, musí ponechať Bohu úplnú slobodu, aby prehovoril, kedy bude chcieť, aby splnil, čo bude chcieť, a aby sa daroval, ako bude chcieť.

Často sa sťažujeme: Modlil som sa – a nepomohlo mi to. Možno sa nemodlíme dosť intenzívne. Raz sa svätý farár z Arsu (sv. Ján M. Vianney) opýtal svojho spolubrata, ktorý sa mu sťažoval na neúspech: „Modlil si sa, vzdychal si… ale postil si sa tiež a bdel si?“ Možno tiež prosíme Boha o veci, ktoré neprospievajú ani nám, ani našim blížnym. Svätá Terézia z Avily raz povedala: „Nepros o ľahšie bremeno, ale o silnejšie ramená.“ [Youcat 507]

Čo znamená prikázanie „Nebudeš mať okrem mňa iných bohov“?

Toto prikázanie zakazuje:

  • mnohobožstvo a modloslužbu, ktorá zbožšťuje tvora, moc, peniaze, dokonca i diabla;
  • poveru, ktorá je odvrátením sa od úcty, ktorá sa má vzdávať pravému Bohu, a prejavuje sa tiež rôznymi formami veštenia, mágie, čarodejníctva a špiritizmu;
  • bezbožnosť, ktorá sa prejavuje pokúšaním Boha slovami alebo skutkami;
  • svätokrádežou, ktorá znesväcuje osoby alebo posvätné veci, predovšetkým Eucharistiu;
  • svätokupectvom (simóniou), ktoré chce kupovať alebo predávať duchovné hodnoty.

[Youcat 355]

Je ezoterika zlučiteľná s kresťanskou vierou?

Ezoterika obchádza Boha, takže nemôže byť zlučiteľná s kresťanskou vierou. Boh je osobná bytosť. Je láska a pôvodca života, a nie iba chladná kozmická energia. Človek je bytosť, ktorú chcel a stvoril Boh, no sám nie je božským stvorením, aleje zranený hriechom, ohrozovaný smrťou, a teda nevyhnutne potrebuje spásu. Zatiaľ čo ezoterici väčšinou zastávajú názor, že človek dokáže spasiť sám seba, kresťania veria, že ich zachráni jedine Ježiš Kristus a Božia milosť. Ani príroda či vesmír nie sú Bohom (panteizmus). Stvoriteľ je nekonečne väčší než jeho stvorenie a celkom odlišný od čohokoľvek, čo stvoril.

Mnohí sa dnes zo zdravotných dôvodov venujú joge, zúčastňujú sa na kurzoch meditácie, aby sa dokázali stíšiť a sústrediť. Tieto techniky však nemusia byť celkom neškodné. Niekedy bývajú prostriedkom šírenia ezoteriky. Kresťan nemôže mať iracionálny pohľad ezoteriky na svet, v ktorom sa verí v čarodejníctvo a „zasvätení“ majú tajomstvo, ktoré bežným ľuďom zostáva upreté. Už v starom Izraeli sa zakazovala viera v modly, v bôžikov a duchov okolitých národov. Len Boh je Pán; okrem neho niet iného boha. Takisto neexistuje nijaká (zázračná) technika, pomocou ktorej by bolo možné spútať „božské sily“ a vnútiť svoje želania vesmíru v snahe spasiť seba samých. Mnohé z ezoteriky je z kresťanského hľadiska poverou alebo okultizmom. [Youcat 356]

Toto hovoria pápeži

V kláštore svätého Damiána Klára hrdinským spôsobom praktizovala čnosti, ktoré by mali byť vlastné každému kresťanovi: pokoru, ducha zbožnosti a pokánia, dobročinnú lásku… Jej viera v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii bola tak veľká, že dvakrát spôsobila zázračný jav: vystavením sviatosti Oltárnej odohnala saracénskych žoldnierov, ktorí sa chystali napadnúť kláštor svätého Damiána a vyplieniť mesto Assisi… svätci menia svet k lepšiemu, premieňajú ho trvalým spôsobom, vlievajúc doň sily, ktoré dokáže vzbudiť len láska inšpirovaná evanjeliom. [Pápež Benedikt XVI., generálna audiencia, 15: septembra 2010]