All Tweets
prev
Predchádzajúce:4.20 Je postoj „žiadny sex pred svadbou“ zastaraný?
next
Ďalej:4.22 Je zlé, keď mám problém s čistotou?

4.21 Prečo si vybrať celibát, keď sú ľudia stvorení pre manželstvo?

Sexualita

Manželstvo a celibát predstavujú dva spôsoby, ktorými kresťan môže naplniť Boží príkaz plodnosti (Gn 1,28)Gn 1,28 – Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte šiju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.“. V manželstve sa muž a žena darujú jeden druhému v láske. V celibáte sa človek celý odovzdá Božej láske a zdržiava sa sexuálnych vzťahov.

Vďaka tomuto záväzku je človek dodržiavajúci celibát pripravený konať to, čo sa od neho žiada, nech  je to kdekoľvek a kedykoľvek. Kňazi i rehoľní bratia a sestry, ktorí sa odovzdajú Bohu, nachádzajú v živote pravé šťastie. Môžeme to prirovnať k ochutnávke neba, kde sa už nikto nebude ženiť ani vydávať.

Ježiš ostal celý život slobodný. Ak sa rozhodneme preňho zostať slobodní aj my, najlepšie napodobníme jeho príklad.
Múdrosť Cirkvi

Ako je utvorený Boží ľud?

V cirkvi sú z Božieho ustanovenia posvätní služobníci, ktorí prijali sviatosť posvätného stavu a tvoria hierarchiu cirkvi. Ostatní sa volajú laici. Z jedných aj druhých pochádzajú veriaci v Krista, ktorí sa osobitným spôsobom zasväcujú Bohu profesiou evanjeliových rád: čistoty v celibáte, chudoby a poslušnosti. [KKKC 178]

Čo je zasvätený život?

Zasvätený život je životný stav uznaný Cirkvou. Je to slobodná odpoveď na Kristovo osobitné volanie, ktorou sa zasvätené osoby úplne oddávajú Bohu a pohýnané Duchom Svätým usilujú sa o dosiahnutie dokonalosti lásky. Toto zasvätenie charakterizuje život podľa evanjeliových rád. [KKKC 192]

Čím zasvätený život prispieva k poslaniu Cirkvi?

Zasvätený život má účasť na poslaní Cirkvi úplným odovzdaním sa zasvätených osôb Kristovi a blížnym a tým vydáva svedectvo o nádeji na nebeské kráľovstvo. [KKKC 193]

Od toho, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, vyžaduje sa celibát?

Pre episkopát sa celibát vyžaduje vždy. Pre presbyterát sa v latinskej cirkvi spravidla vyberajú veriaci muži, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát „pre nebeské kráľovstvo“  (Mt 19,12). Vo východných cirkvách po prijatí vysviacky nie je dovolené oženiť sa. Trvalý diakonát môžu i v Katolíckej cirkvi prijať aj ženatí muži. [KKKC 334]

Akú štruktúru má jedna, svätá, katolícka, apoštolská Cirkev?

V Cirkvi sú laici a duchovní (klérus). Ako Božie deti majú rovnakú dôstojnosť. Sú poverení rovnocennými, i keď rozdielnymi úlohami. Poslaním laikov je budovať na celom svete Božie kráľovstvo. S nimi pôsobia vysvätené osoby (duchovní), ktorým je zverená služba riadiť Cirkev, vyučovať a posväcovať. V obidvoch stavoch navyše existujú kresťania, ktorí sa zvláštnym spôsobom dávajú Bohu k dispozícii v čistote, chudobe a poslušnosti (napr. rehoľníci).

Úlohou každého kresťana je vydávať svedectvo evanjeliu svojím vlastným životom. Boh však vedie každého človeka zvláštnou cestou. Jedných posiela ako laikov, aby v rodine a v povolaní budovali Božie kráľovstvo uprostred sveta. Vo sviatosti krstu a birmovania im k tomu udeľuje potrebné dary Ducha Svätého. Iným zveruje pastiersku službu; majú viesť, vyučovať a posväcovať jeho ľud. Na túto úlohu si nikto nemôže robiť nárok z vlastného rozhodnutia; poveriť ňou môže jedine Pán, ktorý udeľuje povolanému človekovi vo sviatosti kňazstva svoju božskú silu. Taký človek preto môže konať z Kristovej moci a môže udeľovať sviatosti. [Youcat 138]

Prečo si Ježiš praje, aby niektorí ľudia žili po celý život v chudobe, v čistote bez manželstva a v poslušnosti?

Boh je Láska. A preto túži aj po našej láske. Jednou z foriem odovzdania sa Bohu z lásky je žiť ako Ježiš – teda v chudobe, čistote a poslušnosti. Kto tak žije, má hlavu, srdce i ruky úplne k dispozícii pre Boha a pre ľudí.

Vždy sa nájdu ľudia, ktorých Ježiš natoľko premôže a uchváti, že „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12) odovzdajú Bohu úplne všetko – dokonca aj také dary, ako je vlastný majetok, vlastná vôľa a manželská láska. Takýto život podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti ukazuje všetkým kresťanom, že svet sám osebe ešte nie je všetko. Až stretnutie s božským Ženíchom „z tváre do tváre“ zaistí človeku skutočné šťastie. [Youcat 145]

Prečo Cirkev vyžaduje od biskupov a kňazov život v celibáte?

Ježiš žil v celibáte a chcel tým vyjadriť svoju nerozdelenú lásku k Bohu Otcovi. Nasledovať Ježišov životný spôsob a „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12) žiť v zdržanlivosti bez manželstva je už od Ježišových čias znakom lásky, nerozdelenej odovzdanosti Pánovi a absolútnej ochoty slúžiť. Rímskokatolícka cirkev vyžaduje tento spôsob života od svojich biskupov a kňazov, východné katolícke cirkvi iba od svojich biskupov.

Celibát, ako hovorí pápež Benedikt XVI., neznamená „zostať prázdnym v láske; jeho podstata spočíva v tom, že človek sa nechá uchvátiť vášnivou láskou k Bohu“. Kňaz, ktorý žije v celibáte, je plodný práve tým, že stelesňuje Božie a Ježišovo otcovstvo. A pápež pokračuje: „Ježiš Kristus potrebuje zrelých a mužných kňazov, schopných byť skutočnými duchovnými otcami.“ [Youcat 258]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Povedz mojím bratom v mene Ježiša Krista, aby svoje ženy milovali tak, ako Pán miluje Cirkev. Ak je niekto schopný vytrvať v čistote k úcte Božieho tela, nech tak činí vo všetkej pokore… všetko nech sa koná na Božiu slávu. [sv. Ignác Antiochijský, List sv. Polykarpovi (PG 5, 724)]