All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

4.21 Prečo si vybrať celibát, keď sú ľudia stvorení pre manželstvo?

Sexualita

Manželstvo a celibát predstavujú dva spôsoby, ktorými kresťan môže naplniť Boží príkaz plodnosti (Gn 1,28)Gn 1,28 – Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte šiju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.“. V manželstve sa muž a žena darujú jeden druhému v láske. V celibáte sa človek celý odovzdá Božej láske a zdržiava sa sexuálnych vzťahov.

Vďaka tomuto záväzku je človek dodržiavajúci celibát pripravený konať to, čo sa od neho žiada, nech  je to kdekoľvek a kedykoľvek. Kňazi i rehoľní bratia a sestry, ktorí sa odovzdajú Bohu, nachádzajú v živote pravé šťastie. Môžeme to prirovnať k ochutnávke neba, kde sa už nikto nebude ženiť ani vydávať.

> Viac sa dočítaš v knihe

Ježiš ostal celý život slobodný. Ak sa rozhodneme preňho zostať slobodní aj my, najlepšie napodobníme jeho príklad.

Múdrosť Cirkvi

Ako je utvorený Boží ľud?

V cirkvi sú z Božieho ustanovenia posvätní služobníci, ktorí prijali sviatosť posvätného stavu a tvoria hierarchiu cirkvi. Ostatní sa volajú laici. Z jedných aj druhých pochádzajú veriaci v Krista, ktorí sa osobitným spôsobom zasväcujú Bohu profesiou evanjeliových rád: čistoty v celibáte, chudoby a poslušnosti. [KKKC 178]

Čo je zasvätený život?

Zasvätený život je životný stav uznaný Cirkvou. Je to slobodná odpoveď na Kristovo osobitné volanie, ktorou sa zasvätené osoby úplne oddávajú Bohu a pohýnané Duchom Svätým usilujú sa o dosiahnutie dokonalosti lásky. Toto zasvätenie charakterizuje život podľa evanjeliových rád. [KKKC 192]

Čím zasvätený život prispieva k poslaniu Cirkvi?

Zasvätený život má účasť na poslaní Cirkvi úplným odovzdaním sa zasvätených osôb Kristovi a blížnym a tým vydáva svedectvo o nádeji na nebeské kráľovstvo. [KKKC 193]

Od toho, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, vyžaduje sa celibát?

Pre episkopát sa celibát vyžaduje vždy. Pre presbyterát sa v latinskej cirkvi spravidla vyberajú veriaci muži, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát „pre nebeské kráľovstvo“  (Mt 19,12). Vo východných cirkvách po prijatí vysviacky nie je dovolené oženiť sa. Trvalý diakonát môžu i v Katolíckej cirkvi prijať aj ženatí muži. [KKKC 334]

Akú štruktúru má jedna, svätá, katolícka, apoštolská Cirkev?

V Cirkvi sú laici a duchovní (klérus). Ako Božie deti majú rovnakú dôstojnosť. Sú poverení rovnocennými, i keď rozdielnymi úlohami. Poslaním laikov je budovať na celom svete Božie kráľovstvo. S nimi pôsobia vysvätené osoby (duchovní), ktorým je zverená služba riadiť Cirkev, vyučovať a posväcovať. V obidvoch stavoch navyše existujú kresťania, ktorí sa zvláštnym spôsobom dávajú Bohu k dispozícii v čistote, chudobe a poslušnosti (napr. rehoľníci).

Úlohou každého kresťana je vydávať svedectvo evanjeliu svojím vlastným životom. Boh však vedie každého človeka zvláštnou cestou. Jedných posiela ako laikov, aby v rodine a v povolaní budovali Božie kráľovstvo uprostred sveta. Vo sviatosti krstu a birmovania im k tomu udeľuje potrebné dary Ducha Svätého. Iným zveruje pastiersku službu; majú viesť, vyučovať a posväcovať jeho ľud. Na túto úlohu si nikto nemôže robiť nárok z vlastného rozhodnutia; poveriť ňou môže jedine Pán, ktorý udeľuje povolanému človekovi vo sviatosti kňazstva svoju božskú silu. Taký človek preto môže konať z Kristovej moci a môže udeľovať sviatosti. [Youcat 138]

Prečo si Ježiš praje, aby niektorí ľudia žili po celý život v chudobe, v čistote bez manželstva a v poslušnosti?

Boh je Láska. A preto túži aj po našej láske. Jednou z foriem odovzdania sa Bohu z lásky je žiť ako Ježiš – teda v chudobe, čistote a poslušnosti. Kto tak žije, má hlavu, srdce i ruky úplne k dispozícii pre Boha a pre ľudí.

Vždy sa nájdu ľudia, ktorých Ježiš natoľko premôže a uchváti, že „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12) odovzdajú Bohu úplne všetko – dokonca aj také dary, ako je vlastný majetok, vlastná vôľa a manželská láska. Takýto život podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti ukazuje všetkým kresťanom, že svet sám osebe ešte nie je všetko. Až stretnutie s božským Ženíchom „z tváre do tváre“ zaistí človeku skutočné šťastie. [Youcat 145]

Prečo Cirkev vyžaduje od biskupov a kňazov život v celibáte?

Ježiš žil v celibáte a chcel tým vyjadriť svoju nerozdelenú lásku k Bohu Otcovi. Nasledovať Ježišov životný spôsob a „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12) žiť v zdržanlivosti bez manželstva je už od Ježišových čias znakom lásky, nerozdelenej odovzdanosti Pánovi a absolútnej ochoty slúžiť. Rímskokatolícka cirkev vyžaduje tento spôsob života od svojich biskupov a kňazov, východné katolícke cirkvi iba od svojich biskupov.

Celibát, ako hovorí pápež Benedikt XVI., neznamená „zostať prázdnym v láske; jeho podstata spočíva v tom, že človek sa nechá uchvátiť vášnivou láskou k Bohu“. Kňaz, ktorý žije v celibáte, je plodný práve tým, že stelesňuje Božie a Ježišovo otcovstvo. A pápež pokračuje: „Ježiš Kristus potrebuje zrelých a mužných kňazov, schopných byť skutočnými duchovnými otcami.“ [Youcat 258]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Povedz mojím bratom v mene Ježiša Krista, aby svoje ženy milovali tak, ako Pán miluje Cirkev. Ak je niekto schopný vytrvať v čistote k úcte Božieho tela, nech tak činí vo všetkej pokore… všetko nech sa koná na Božiu slávu. [sv. Ignác Antiochijský, List sv. Polykarpovi (PG 5, 724)]