All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

3.14 Ako mám tráviť čas počas adorácie?

Druhy modlitby

Počas poklony je Oltárna sviatosť – Ježišovo Telo – vystavená v nádherne vyzdobenom držiaku (nazývanom monštrancia). Ježiš je tak viditeľný pre každého a môžeme sa mu klaňať. Na zemi sa už bližšie k Bohu asi nemôžeme dostať.

Počas adorácie netreba robiť veľa vecí. Sila adorácie spočíva práve v tom, že nejaký čas jednoducho nič nerobíš. V tichu adorácie môžeš celým srdcom hlboko rozjímať nad Ježišom. Keď takto s Ježišom trávime čas, dávame najavo, že bez neho nedokážeme žiť.

> Viac sa dočítaš v knihe

Ježiša v Eucharistii adorujeme tým, že sme v tichu v jeho prítomnosti: pozeráš sa naňho a on na teba. Môžeš mu povedať všetko.

Múdrosť Cirkvi

Aký druh kultu patrí sviatosti Eucharistie?

Sviatosti Eucharistie patrí kult latrie čiže adorácie vyhradený jedine Bohu tak počas eucharistického slávenia, ako aj mimo neho. Preto Cirkev s najväčšou starostlivosťou uchováva konsekrované hostie, nosí ich chorým a iným ľuďom, ktorí sa nemôžu zúčastniť na svätej omši. Vystavuje ich, aby ich veriaci slávnostne uctievali, nosí ich v procesii a povzbudzuje do častej návštevy a adorácie Najsvätejšej sviatosti uchovávanej vo svätostánku. [KKKC 286]

Ako máme správne uctievať Pána Ježiša prítomného v chlebe a vo víne?

Pretože Boh je skutočne prítomný v konsekrovanej podobe chleba a vína, musíme mať tieto posvätné dary vo veľkej úcte a klaňať sa v nich nášmu najsvätejšiemu Pánovi a Vykupiteľovi.

Ak po skončení svätej omše zostanú ešte konsekrované hostie, uchovávajú sa v posvätných nádobách vo svätostánku. Pretože je v ňom prítomný „Najsvätejší“, je svätostánok tým najčestnejším miestom každého kostola. Pred každým svätostánkom si pokľakneme. Kto naozaj nasleduje Ježiša Krista, dozaista ho spoznáva v tých najúbohejších a slúži mu v nich. Nájde si však tiež čas na tichú adoráciu pred svätostánkom, aby tu vyznal sviatostnému Pánovi svoju lásku. [Youcat 218]

Toto hovoria pápeži

Eucharistické tajomstvo… je potrebné žiť ho v jeho integrite: aj ako liturgickú udalosť, aj v intímnom rozhovore s Ježišom hneď po prijatí Eucharistie, aj vo chvíľach modlitieb eucharistickej adorácie mimo omše. Vtedy sa pevne buduje Cirkev a vyjadruje sa to, čím skutočne je: jedna, svätá, katolícka a apoštolská; Boží ľud, chrám a rodina; Kristovo telo a nevesta oživovaná Duchom Svätým; všeobecná sviatosť spásy a hierarchicky usporiadané spoločenstvo.  [Pápež Ján Pavol II., Ecclesia de Eucharistia, č. 61]