All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

1.5 Odporujú si veda a viera?

Stvorenie alebo náhoda?

Ak veríme, že Boh stvoril všetko, nemusíme mať obavy z vedeckých faktov, ktoré na prvý pohľad odporujú viere. Naopak, veda ponúka skvelé možnosti, ako sa lepšie oboznámiť s Božím stvorením, a tak lepšie spoznať Boha!

Na druhej strane zasa viera vrhá iné svetlo na vedeckú prácu. Uvážme napríklad, že nie všetko, čo je možné, je aj morálne správne. Výskum, ktorého súčasťou je ničenie ľudských embryí je len jedným z príkladov neetického uplatnenia vedeckých poznatkov.

> Viac sa dočítaš v knihe

Pravda, či už ju spoznávame skrze vedu alebo vieru, si neprotirečí. Ježiš povedal: „Pravda vás oslobodí.“

Múdrosť Cirkvi

Prečo je dôležité zdôrazniť: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1)?

Je to dôležité preto, lebo stvorenie je základom všetkých spasiteľných Božích plánov. Robí zjavnou všemohúcu a múdru Božiu lásku. Je prvým krokom k zmluve jedného Boha s jeho ľudom. Je začiatkom dejín spásy, ktoré vrcholia v Kristovi. Je prvou odpoveďou na základné otázky človeka o jeho pôvode a o jeho cieli. [KKKC 51]

Nie je Boh Stvoriteľ z hľadiska prírodných vied nadbytočný?

Nie. Veta „Boh stvoril svet" nie je nijakou prehnanou prírodovedeckou výpoveďou, ale teologickým výrokom, čiže výrokom o božskom zmysle Boha (theos = Boh, logos = zmysel) a pôvode vecí.    

Správa o stvorení sveta nie je prírodovedeckým pokusom vysvetliť počiatok sveta. „Boh stvoril svet“ je teologický výrok a jeho obsahom je vzťah sveta k Bohu. Boh chcel mať svet; udržuje ho a chce ho doviesť k naplneniu. Byť stvorený je trvalá kvalita vecí a základná pravda o nich. [Youcat 41]

Čo učí Sväté písmo o stvorení viditeľného sveta?

Sväté písmo rozprávaním o „šiestich dňoch“ stvorenia dáva poznať hodnotu stvorenstva a jeho zameranie na Božiu slávu a službu človekovi. Každá vec vďačí za svoje jestvovanie Bohu, od ktorého dostáva svoju dobrotu a dokonalosť, vlastné zákony a svoje miesto vo svete. [KKKC 62]

Aký vzťah existuje medzi stvoreniami?

Medzi stvoreniami existuje vzájomná závislosť a hierarchia, ktoré chcel Boh. Zároveň medzi nimi jestvuje jednota a solidarita, lebo všetky majú toho istého Stvoriteľa, on ich miluje a sú zamerané na jeho slávu. Rešpektovanie zákonov vpísaných do stvorenia a vzťahov, ktoré vyplývajú z prirodzených vecí, je teda počiatkom múdrosti a základom mravnosti. [KKKC 64]

Pochádzajú od Boha aj prírodné zákony a prirodzený poriadok?

Áno. Aj prírodné zákony a prirodzený poriadok patria k Božiemu stvoreniu.   

Človek nie je nepopísaný list. Riadi sa poriadkom a zákonmi bytia, ktoré Boh vpísal do svojho stvorenia. Kresťan si jednoducho nerobí, „čo sa mu zachce“. Vie totiž, že by škodil sebe aj svojmu okoliu, keby popieral prírodné zákony, keby používal veci proti ich poriadku a keby chcel byť múdrejší ako Boh, ktorý ho stvoril. Nie je v silách človeka, aby sám seba od základu formoval. [Youcat 45]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Náboženstvo nemožno oddeliť od múdrosti, ani múdrosť nemožno oddeliť od náboženstva, pretože ide o toho istého Boha, ktorému treba porozumieť, čo je súčasťou múdrosti, a ktorého si treba ctiť, čo je súčasťou náboženstva. [Lactantius, Božské základy, kniha 4, kap. 4 (PL 6, 456)]