All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:
opspattend water

3.36 Aké sú účinky krstu?

Sviatosti

Krstom vo vode si nás Boh adoptuje ako svoje vlastné deti. od tej chvíle sme súčasťou jeho cirkvi, veľkej rodiny kresťanov. Krstenec (alebo jeho rodičia) sľubuje, že sa bude snažiť žiť čo najlepší kresťanský život a odmietať všetko, čo je zlé. Táto sviatosť zmýva náš ‚dedičný hriech‘, zlo, ktoré sme zdedili od našich predkov.

Všetky hriechy, ktoré až do chvíle krstu človek spáchal, sa ním tiež ‚zmývajú‘ a odpúšťajú. Tak začíname náš nový kresťanský život s čistým štítom. Od chvíle nášho krstu nám Duch Svätý pomáha žiť dobrý kresťanský život (1 Kor 12,13)1 Kor Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. .

> Viac sa dočítaš v knihe

Skrze krst sa stávame Božími deťmi a členmi Cirkvi. Dedičný hriech a osobné hriechy sa zmývajú.

Múdrosť Cirkvi

Odkedy a komu udeľuje Cirkev krst?

Cirkev udeľuje odo dňa Turíc krst tomu, kto verí v Ježiša Krista. [KKKC 255]

Kto môže krstiť?

Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup a kňaz; v latinskej Cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý človek, ak má úmysel robiť to, čo robí Cirkev, leje vodu na hlavu kandidáta a vyslovuje trojičnú krstnú formulu: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ [KKKC 260]

Možno sa spasiť bez krstu?

Keďže Kristus zomrel, aby spasil všetkých, môžu sa spasiť aj bez krstu tí, ktorí umierajú za vieru (krst krvi), katechumeni, ako aj všetci tí, ktorí pod vplyvom milosti, hoci nepoznajú Krista a Cirkev, úprimne hľadajú Boha a usilujú sa plniť jeho vôľu (krst túžby). Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, Cirkev ich vo svojej liturgii zveruje Božiemu milosrdenstvu. [KKKC 262]

Aké sú účinky krstu?

Krst odpúšťa dedičný hriech, všetky osobné hriechy i tresty za hriechy; dáva účasť na trojičnom Božom živote prostredníctvom posväcujúcej milosti, milosti ospravodlivenia, ktoré včleňuje do Krista a do Jeho Cirkvi; dáva účasť na Kristovom kňazstve a je základom spoločenstva so všetkými kresťanmi; udeľuje teologálne (božské) čnosti a dary Ducha Svätého. Pokrstený patrí navždy Kristovi: je totiž označený nezmazateľnou Kristovou pečaťou (charakterom). [KKKC 263]

Čo je to krst?

Krst je cesta z ríše smrti do života; je brána do Cirkvi a začiatok trvalého spoločenstva s Bohom.

Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Pretože krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné „áno“. V prípade krstu malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia. [Youcat 194]

Ako sa udeľuje krst?

Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: „N, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutočnosť vyjadroval už Jánov krst pokánia. Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi. A preto ešte nasleduje pomazanie olejom, oblečenie bieleho rúcha a zapálenie krstnej sviece. [Youcat 195]

Cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý sa nás bezvýhradne ujíma. Preto veriaci rodičia, ktorí si želajú pre svoje dieťa to najlepšie, žiadajú krst, v ktorom sa dieťa vyslobodzuje z vplyvu dedičného hriechu a z moci smrti.

Krst detí predpokladá, že kresťanskí rodičia budú pokrstené dieťa uvádzať do viery a do kresťanského života. Ten, kto dieťaťu odopiera krst pre nesprávne chápanú liberálnosť, dopúšťa sa na ňom bezprávia. Tak ako nemožno dieťaťu odoprieť lásku, pre ktorú sa samo tiež dokáže rozhodnúť až neskôr, nemali by veriaci rodičia odopierať svojmu dieťaťu Božiu milosť v krste, ak sa nechcú na ňom dopustiť príkoria. Tak ako sa každý človek rodí so schopnosťou rozprávať, čo sa však musí naučiť, tak sa každý človek rodí i so schopnosťou veriť, musí sa však viere učiť. Krst však nemožno nikomu nanútiť. Ak bol niekto pokrstený ako malé dieťa, musí svoj krst neskôr „ratifikovať“ vlastným životom - to znamená, že musí k nemu povedať z vlastnej vôle svoje „áno", aby mohol začať prinášať ovocie. [Youcat 197]

Je krst skutočne jedinou cestou ku spáse?

Pre všetkých, ktorí prijali evanjelium a počuli, že Kristus je „cesta, pravda a život“ (Jn 14,6), je krst jedinou cestou k Bohu a ku spáse. Zároveň však platí, že Ježiš Kristus zomrel za všetkých ľudí. Preto cestu ku spáse nachádzajú aj tí, ktorí nemali príležitosť skutočne poznať Ježiša a vieru a ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha a žijú podľa svojho svedomia (takzvaný krst túžby).

Boh nám dal sviatosti ako prostriedky spásy. Preto ich Cirkev musí ľuďom neúnavne ponúkať. Keby sa vzdala tohto svojho poslania, spreneverila by sa svojej úlohe, ktorú dostala od Boha. Boh sám však nie je viazaný na svoje sviatosti. Tam, kam sa Cirkev – či už z vlastnej viny alebo z iných dôvodov – nemôže dostať alebo kde nie je úspešná, Boh sám pripravuje človeku inú cestu ku spáse. [Youcat 199]

Prečo by si katechumeni mali vybrať svoje krstné meno po nejakom veľkom svätcovi?

Nemáme lepšie vzory ani lepších pomocníkov ako svätých. Ak je mojím patrónom svätec, mám u Boha priateľa.  [Youcat 202]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Radostná je sviatosť našej vody, pretože zmýva hriechy našej prvotnej slepoty. Tým nás oslobodzuje [a privádza] k večnému životu! … My, malé ryby, sa však podľa príkladu našej ICHTHYS (=ryby) Ježiša Krista rodíme vo vode a niet iného miesta, kde by sme boli takí bezpeční, ako v [tejto] vode, preto v nej trvale prebývajme.  1 (PL 1, 1197)]

Čo si videl? Iste, vodu, nie však len vodu; videl si aj diakonov, ktorí tam slúžili, a biskupa, ktorý kládol otázky a vzýval… ver teda, že Boh je tam prítomný. Veríš v jeho diela, ale neveríš v jeho prítomnosť? Odkiaľ si potom vychádzali tieto diela, ak by tejto prítomnosti nebolo?     [sv. Ambróz, O tajomstvách, kap. 3,8 (PL 16, 391)]

What did you see? Water, certainly, but not water alone; you saw the deacons ministering there, and the bishop asking questions and hallowing.... Believe, then, that the presence of the Godhead is there. Do you believe the working, and not believe the presence? Whence should the working proceed unless the presence went before? [St. Ambrose, On the Mysteries, Chap. 3:8 (ML 16, 391)]