All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

3.17 Načo púte a procesie? Čo je to duchovná obnova?

Tradície a zbožnosť

Tak, ako Ježiš volal svojich prvých učeníkov, aby ho nasledovali, volá k tomu všetkých ľudí aj dnes (Mk 1,17)Mk 1,17 – Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“. Pútnik je človek, ktorý cestuje s Ježišom počas púte na posvätné miesto. Ako pútnik má človek dva ciele: na jednej strane rásť vo vzťahu s Bohom a lepšie spoznať samého seba, na druhej strane zasa pokročiť na ceste do neba, ktoré je naším konečným cieľom.

Slávnostné procesie, počas ktorých spievame a modlíme sa, pripomínajú, že sme všetci pútnikmi. Na duchovnej obnove sa doslova na nejaký čas stiahneš z každodennosti a obraciaš pozornosť výlučne na Boha.

→ Viac sa dočítaš v knihe

Putovanie a procesie nám pripomínajú, že život je cesta s Bohom a inými smerom do neba. Duchovná obnova je čas modlitby mimo sveta.

The Wisdom of the Church

Aké formy ľudovej nábožnosti sprevádzajú sviatostný život Cirkvi?

Náboženské cítenie kresťanského ľudu si vždy našlo rozličné prejavy v rozmanitých formách nábožnosti, ktoré sprevádzajú sviatostný život Cirkvi, ako je uctievanie relikvií, návštevy svätýň, púte, procesie, krížová cesta, ruženec. Cirkev osvecuje svetlom viery a podporuje pravé formy ľudovej nábožnosti. [KKKC 353]

Aký význam majú púte?

Ten, kto sa vydáva na púť, „modlí sa“ nohami a všetkými zmyslami zakusuje, že život je veľkým putovaním k Bohu.

Už starozákonní Izraeliti sa vydávali na svätú púť do jeruzalemského chrámu. Kresťania si osvojili tento zvyk. Predovšetkým v stredoveku sa rozšírili pravidelné púte do svätých miest (najmä do Jeruzalema a k hrobom apoštolov do Ríma a do Santiaga de Compostela). Ľudia sa často vydávali na púť na znamenie svojho pokánia. Žiaľ, často sa to neobišlo bez mylnej myšlienky, že si treba udobriť Boha týraním vlastného tela. Dnes púte prežívajú skutočnú renesanciu. Ľudia hľadajú pokoj a silu, ktoré vyžarujú z posvätných, milostiplných miest. Už majú dosť svojich osamelých ciest, chcú vystúpiť zo všedného zhonu, snažia sa oslobodiť od životných záťaží a vydať sa na cestu za Bohom. [Youcat 276]

This is what the Popes say

Putovanie… je obrazom cesty, ktorú každý človek uskutočňuje svojím životom. Život je putovaním a ľudská bytosť je viator, pútnik kráčajúci cestou do vytúženého cieľa… Pán Ježiš nám naznačuje etapy tejto púte, ktorou možno dospieť k spomínanému cieľu: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Lk 6,37-38). [Pápež František, Misericordiae vultus, č. 14]