All Tweets
Predchádzajúce:
Ďalej:

3.9 Modlíme sa k Otcovi, k Synovi či k Duchu Svätému? Modlíme sa k Panne Márii a k svätým?

Druhy modlitby

Modliť sa vždy môžeme ku každej z troch osôb Trojice, ktorá jestvuje v jednote. Každá z jej osôb má však vlastnú, jedinečnú osobnosť. Často sa v modlitbe obraciame na Boha Otca: tak sa pripájame k neustálej modlitbe Ježiša ku svojmu Otcovi.

Môžeme sa modliť aj v Ježišovi alebo Duchu Svätému, napríklad vtedy, keď chceme žiadať o múdrosť a inšpiráciu. Zatiaľ, čo my sa modlíme na zemi, svätí a anjeli sa neustále modlia v nebi. Preto ich môžeš prosiť o príhovor u Boha, pretože v nebi sú blízko neho. 

> Viac sa dočítaš v knihe

Môžeš sa modliť k Otcovi, Synovi i Duchu, lebo všetci sú jedným Bohom. Aj Máriu, svätých a anjelov môžeš prosiť o to, aby sa modlili za teba a s tebou.

Múdrosť Cirkvi

Kde má pôvod modlitba Otče náš?

 Ježiš nás naučil túto nenahraditeľnú kresťanskú modlitbu Otče náš, keď jedného dňa istý učeník videl ho modliť sa a požiadal ho: „Nauč nás modliť sa“ (Lk 11,1). Liturgická tradícia cirkvi vždy používala text evanjelia podľa Matúša (6,9-13).  [KKKC 578]

Prečo sa Otče náš volá „Modlitba Pána“?

Otče náš sa volá Modlitba Pána, lebo nás ju naučil sám Pán Ježiš. [KKKC 580]

Prečo hovoríme Otče „náš“?

Slovo „náš“ vyjadruje celkom nový vzťah k Bohu Otcovi.  Keď sa modlíme, klaniame sa mu a oslavujeme ho zároveň so Synom a s Duchom Svätým. V Kristovi sme „jeho“ ľud a on je „náš“ Boh odteraz a po celú večnosť. Hovoríme totiž Otče „náš“ lebo Kristova Cirkev je spoločenstvom množstva bratov a sestier, ktorí majú „jedno srdce a jednu dušu“ (Sk 4,32).    [KKKC 584]

O čo prosí Cirkev, keď sa modlí: „Príď kráľovstvo tvoje“?

Cirkev vzýva konečný príchod Božieho kráľovstva prostredníctvom Kristovho návratu k sláve. Ale cirkev prosí aj o to, aby Božie kráľovstvo rástlo už odteraz posväcovaním ľudí v Duchu Svätom a, vďaka ich úsiliu. slúžením spravodlivosti a pokoju podľa blahoslavenstiev. Táto prosba je volaním Ducha a nevesty: „Príď, Pane Ježišu!" (Zjv 22,20) [KKKC 590]

Prečo máme prosiť: „Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi“?

Otcova vôľa je aby „všetci ľudia boli spasení“ (1 Tim 2,4). Ježiš prišiel preto aby dokonale splnil spasiteľnú vôľu Otca. My prosíme Boha Otca, aby zjednotil našu vôľu svojho Syna podľa príkladu preblahoslavenej Panny Márie a svätých. Prosíme, aby sa plne uskutočnil jeho milostivý plán na zemi, ako sa už uskutočnil v nebi. Prostredníctvom modlitby môžeme „rozoznať, čo je Božia vôľa“ (Rim 12,2) a dosiahnuť  vytrvalosť pri jej plnení (porov. Hebr. 10,36). [KKKC 591]

Čo značí „Neuveď nás do pokušenia“?

Prosíme Boha Otca, aby nás nenechal samých a napospas pokušeniu, a zároveň aj Ducha, aby sme vedeli rozlišovať na jednej strane medzi skúškou, ktorá pomáha rásť v dobrom, a pokušením, ktoré vedie k hriechu a smrti, a na druhej strane medzi pokušením a súhlasom s pokušením. Táto prosba nás spája s Ježišom, ktorý zvíťazil nad pokušením svojou modlitbou. Ona úpenlivo prosí o milosť bedlivosti a vytrvalosti v dobrom až do konca. [KKKC 596]

Sme si istí, že naše modlitby dôjdu k Bohu?

Naše modlitby v Ježišovom mene smerujú tam, kam smerovali aj Ježišove modlitby – do srdca nebeského Otca.

Môžeme si tým byť istí natoľko, nakoľko dôverujeme Ježišovi. Veď Ježiš nám znovu otvoril cestu do neba, ktorá sa nám uzavrela hriechom. A pretože cestou k Bohu je sám Ježiš, končia kresťania svoje modlitby s dodatkom: „skrze Krista, nášho Pána“. [Youcat 495]

Ak je Otec „na nebesiach“, kde ho máme hľadať?

Nebo je tam, kde je Boh. Slovo „nebo“ neznamená určité miesto, ale bytie Boha, ktorý nie je viazaný priestorom ani časom.

Nebo nesmieme hľadať nad oblakmi. Tam, kde s obraciame k Bohu v jeho sláve, kde sa obraciame k blížnemu v jeho potrebách, kde prežívame radosti lásky, kde sa obraciame a zmierujeme sa s Bohom, tam všade sa otvára nebo. „Boh nie je tam, kde je nebo,  ale nebo je tam, kde je Boh“ (Gerhard Ebeling). [Youcat 518]

Prečo hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“?

Milosrdné odpustenie, ktoré darujeme druhým, rovnako ako to, ktoré sami od druhých očakávame, je neoddeliteľné. Pokiaľ sami nie sme milosrdní a neodpustíme druhým. Božie milosrdenstvo nezasiahne naše srdce.

Mnohí ľudia celý život zápasia s tým, že nedokážu odpustiť. Trýznivá blokáda neodpustenia sa však rozpadá už len pri pohľade na Boha, ktorý sa nás ujal, „keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5,8) . Pretože máme dobrotivého Otca, môžeme vo svojom živote dosiahnuť zmierenie. [Youcat 524]

Toto hovoria pápeži

Požehnaná si, Mária, ktorá si uverila. Preto ťa spolu s Alžbetou velebíme (porov. Lk 1,45). Požehnaná si, Matka nášho Pána Ježiša a Cirkvi… Tvojmu materskému srdcu, Mária, osobitne odovzdávame do ochrany tých, ktorí žialia a čelia útlaku: chorým a hendikepovaným, mužom a ženám v ťažkých manželstvách, deťom v rodinách sužovaných spormi, zadlženým mužom, nezamestnaným, vylúčeným a väzneným. Ach, koľko sĺz, koľko strachu a koľko temnoty je na tejto ceste! [Pápež Ján Pavol II, Modlitba k Márii v Mariazelli, 13. septembra 1983].